Otázky s výrazmi KI-
Otázky s výrazmi na KI- tvoríme pomocou tabuľkových slov. Opytovacie zámeno na KI- predstavuje informáciu, na ktorú sa pýtame.
KI-výraz stojí zvyčajne na začiatku opytovacej vety:
- Kion vi volas? — Mi volas manĝon! - Čo chceš? — Chcem jedlo!
- Kian manĝon vi deziras? — Mi deziras malmultekostan manĝon! - Aké jedlo si želáš? — Želám si lacné jedlo!
- Kiel vi fartas? — Mi fartas bone! - Ako sa máš? — Mám sa dobre!
- Kiom da pomoj vi havas? — Mi havas du kilogramojn da pomoj! - Koľko máš jabĺk? — Mám dva kilogramy jabĺk!
- Kies estas tiu aŭto? — Ĝi apartenas al Anno! Ĝi estas de Anno! Ĝi estas ŝia! - Čie je to auto? — Patrí Anne! Je Annino! Je jej!
- Kiam do? — Morgaŭ! - Kedy teda? — Zajtra!
KI-výrazy používame aj v opytovacích vedľajších vetách: Ŝi demandis, kion mi volas.
Otázky s ĉu
Ĉu-otázky sa tvoria opytovacou časticou ĉu. Ĉu-otázka hľadá potvrdenie správnosti celej vety. Odpoveď je obyčajne jes alebo ne.
Ĉu stojí obyčajne na začiatku opytovacej vety:
- Ĉu vi komprenas min? — Jes, mi komprenas vin! Ne, mi ne komprenas vin! - Rozumieš mi? - Áno, rozumiem ti! Nie, nerozumiem ti!
- Ĉu vi estas Kanadano? — Jes, mi estas Kanadano! Ne, mi ne estas Kanadano! - Si Kanaďan? - Áno, som Kanaďan! Nie, nie som Kanaďan!
- Ĉu li? — Jes, li! - On? - Áno, on!
- Ĉu ĝi estas taŭga? — Jes, (ĝi) estas! - Je to vhodné? - Áno, je!
Ĉu-otázka môže byť aj alternatívnou otázkou. Vtedy je odpoveď zvyčajne výberom medzi rôznymi alternatívami:
- Ĉu vi volas kafon aŭ teon? — Mi volas kafon! Mi volas teon! Mi volas nek kafon, nek teon! Mi volas kaj kafon, kaj teon! - Chceš kávu alebo čaj? - Chcem kávu! Chcem čaj! Nechcem ani kávu, ani čaj! Chcem aj kávu, aj čaj!
- Ĉu li aŭ ŝi? — Ŝi! Li! Iu ajn el ili! Neniu el ili! Ambaŭ! - On alebo ona? - Ona! On! Ktokoľvek z nich! Nikto z nich! Obaja!
Slová na odpovede
Aby sme odpovedali na ĉu-otázky, môžeme jednoducho vysloviť vetu (celú alebo skrátenú), ktorá dáva odpoveď na otázku:
- Ĉu vi amas min? — Mi amas vin! - Miluješ ma? - Milujem ťa!
- Kaj ĉu vi longe lernis? — Ho, mi lernis ne malpli ol tri jarojn. - Dlho si sa učil? - Ó, učil som sa menej než tri roky.
Zvyčajne sa však používajú odpovedacie častice jes a ne. Takáto odpovedacia častica je svojím spôsobom ako celá veta. Často sa však po odpovedacej častici dodáva celá odpovedacia veta alebo časť tejto vety pre zrozumiteľnosť.
Jes
Odpoveď jes dáva pozitívnu odpoveď:
- — Ĉu vi volas kafon? — Jes! (= Mi volas kafon.) - Chceš kávu? - Áno! (= Chcem kávu.)
- — Ĉu vi ion deziras? — Jes! (= Mi ion deziras.) - - Prajete si niečo? - Áno! (= Niečo si prajem.)
-
Ĉu la Universala Kongreso estos en Eŭropo ĉi-jare? — Mi pensas, ke jes! = Mi pensas, ke ĝi ja estos en Eŭropo ĉi-jare! - Bude tohto roku Svetový kongres v Európe? - Myslím si, že áno! = Myslím si, že tohto roku bude v Európe!
Odpovedacia častica jes nahrádza celú odpovedaciu vedľajšiu vetu (okrem úvodného ke).
Nepoužívajte jes vo vete, aby ste zdôraznili pravdivosť niečoho. Za týmto účelom používajte časticu ja. Nehovorte: Tiu ĉi suko ne estas dolĉa, dum tiu alia jes estas. Povedzte: Táto šťava nie je sladká, kým tá druhá naozaj je.
Ne
Odpovedacia častica ne dáva negatívnu odpoveď:
- — Ĉu vi volas kafon? — Ne! (= Mi ne volas kafon.) - - Chceš kávu? - Nie! (= Nechcem kávu.)
- — Ĉu vi ion deziras? — Ne! (= Mi nenion deziras.) - - Prajete si niečo? - Nie! (= Nič si neprajem.)
- Ĉu li estas blondulo aŭ brunulo? — Ne, pli kaŝtanhara. = Li estas nek blondulo nek brunulo, li estas pli kaŝtanhara. - Má blond vlasy alebo hnedé vlasy? - Nie, viac gaštanové. = Nie je ani blond, ani nemá hnedé vlasy, má skôr gaštanové vlasy.
- Ha, ĉu efektive la malgranda Kay mortis? La rozoj estis sub la tero, kaj ili diras, ke ne! = ...ili diras, ke li ne mortis. - Ach, naozaj malý Kay zomrel? Ruže boli pod zemou a oni hovoria, že nie! = ... hovoria, že nezomrel.
Dávajte si pozor na rozdiel medzi ne ako negujúcim slovom vo vete a ne ako odpovedacou časticou:
-
Ne venu ĉi tien! = Mi volas, ke vi ne venu ĉi tien. - Nechoď sem! = Chcem, aby si sem nešiel.
Ne neguje prísudok.
-
Ne, venu ĉi tien! = Ne! Mi ja volas, ke vi venu ĉi tien. - Nie, poď sem! = Nie! Chcem, aby si sem prišiel...
Ne je odpovedacia častica a pôsobí viac-menej ako svojím spôsobom celá veta.
Ak hneď po odpovedacom ne nasleduje veta, ktorá sa začína slovesom, musíme to vyslovovať s jasnou prestávkou po ne, aby sme sa vyhli nedorozumeniu.
Jes a ne pri negujúcich otázkach
Existujú dva spôsoby, ako máme používať odpovedacie častice pri záporných otázkach. Jeden systém je častejší v západných jazykoch, druhý systém je častejší vo východných jazykoch. Preto môžeme hovoriť o západnom a východnom používaní, ale vlastne v mnohých krajinách a jazykoch obidva systémy existujú paralelne. Aj v esperante sú udomácnené obidva systémy. Zamenhof častejšie používal jes a ne podľa západného systému, ale viackrát použil aj východný systém.
Západný systém
V západnom systéme jes predstavuje kladnú odpovedaciu vetu a ne predstavuje zápornú odpovedaciu vetu. Záporná odpovedacia veta je veta s negujúcou časticou (ne alebo slovo na NENI) v časti hlavnej vety. V západnom systéme význam odpovedacej častice závisí od formy otázky. Ak je otázka záporná, odpovedáme tou istou odpovedacou časticou, ktorú by sme použili, keby bola otázka bez negujúcej častice. Dôležitá je len forma tejto odpovedacej vety, ktorú predstavuje odpovedacia častica:
-
Ĉu vi volas kafon?
- Chceš kávu?(kladná otázka)
- — Jes! (= Mi volas kafon.) - - Áno! (= Chcem kávu.)
- — Ne! (= Mi ne volas kafon.) - - Nie! (= Nechcem kávu.)
-
Ĉu vi ne volas kafon?
- Nechceš kávu?(záporná otázka)
- — Jes! (= Mi volas kafon.) - - Áno! (= Chcem kávu.)
- — Ne! (= Mi ne volas kafon.) - - Nie! (= Nechcem kávu.)
-
Ĉu vi nenion deziras?
- Nič si neprajete?
- — Jes! (= Mi ja deziras ion.) - - Áno! (= Niečo si prajem.)
- — Ne! (= Mi deziras nenion.) - - Nie! (= Nič si neprajem.)
Aby sme odpovedali (podľa západného systému) kladne na zápornú otázku, môžeme použiť aj zdôrazňovaciu odpoveď Jes ja! = Jes, tiel ja estas! (a podobne): Nechcete piť studenú kávu? — Áno dobre! (= Áno, chcem ju piť.) Niektorí používajú tamen namiesto jes ja.
Východný systém
Vo východnom systéme jes potvrdzuje presne to, čo obsahuje otázka a ne odmieta celú opytovaciu vetu. V tomto systéme jes a ne si vymieňajú úlohy pri negujúcich otázkach:
-
Ĉu vi volas kafon?
- Chceš kávu?(kladná otázka)
- — Jes! (= Mi volas kafon.) - - Áno! (= Chcem kávu.)
- — Ne! (= Mi ne volas kafon.) - - Nie! (= Nechcem kávu.)
-
Ĉu vi ne volas kafon?
- Nechceš kávu?(záporná otázka)
- — Jes! (= Mi ne volas kafon.) - - Áno! (= Nechcem kávu.)
- — Ne! (= Mi ja volas kafon.) - - Nie! (= Chcem kávu.)
-
Ĉu vi nenion deziras?
- Nič si neprajete?
- — Jes, mi nenion deziras. - - Áno, nič si neprajem.
- — Ne, mi ja deziras ion. - - Nie, niečo si prajem.
Dve logiky
Obidva systémy odpovedí na záporné otázky sú logické, ale rôznym spôsobom. Bolo by dobré, keby v esperante existoval len jeden systém. V zásade môžeme odporúčať západný systém, lebo je doteraz používanejší a určite ho častejšie používal Zamenhof. Zdá sa však, že nie je možné dosiahnuť jednotné používanie jediného systému. V jazyku sa udomácnili obidva systémy. Dávajme si preto pozor pri odpovediach na záporné otázky. Radšej dodajme jasnú odpovedaciu vetu, aby sme neriskovali nedorozumenie.