Esperanto ako urýchľovač mnohojazyčnosti detí

Smernice pre učiteľov

Úvod

Predmet "Urýchľovač mnohojazyčnosti" (Multilingualism Accelerator – MLA) je vytvorený ako úvod do učenia sa cudzích jazykov a na urýchlenie učenia sa týchto jazykov. Ako je známe, základy esperanta boli vytvorené plánovito (esperanto je plánový jazyk). Preto majú veľmi pravidelnú gramatiku a systém tvorby slov pomocou slovných koreňov, predpôn a prípon. Predmet trvá jeden školský rok, obsahuje 64 vyučovacích hodinách a elektronické domáce úlohy, ktoré žiaci prechádzajú samostatne doma na svojich počítačoch. Vďaka jednoduchosti modelového jazyka je možné sa už po tak krátkom čase naučiť základné minimum esperanta. To je dostatočné na to, aby boli žiaci schopní samostatne hovoriť, pochopiť a čítať v rámci minimálneho množstva vyučovaných morfém.

V tomto kurze sa deti naučia základ analytického jazyka a to im dá jasnú predstavu o tom ako jazyky zariadené. Deti pochopia gramatické koncepty ako "množné číslo", 2 základné pády (nominatív a akuzatív), spôsob tvorby viet a možnosti tvorenia mnohých nových slov zo základných koreňov, predpôn a prípon, ktoré existujú v každom národnom jazyku. Deti tak získajú jasné pochopenie univerzálnej štruktúry jazykov, nazývané metajazykové znalosti.

Už po 2 vyučovacích hodinách deti pochopia, že všetky podstatné mená majú koncovku -O a slovesá v prítomnom čase koncovku -AS. Keď pochopia, že s touto vedomosťou a znalosťou 20 slov sú schopní samostatne tvoriť vety, získajú dôležitú metajazykovú znalosť, ktorá im pomôže ľahšie pochopiť gramatiku svojho rodného jazyka a cudzích jazykov, ktoré sa budú učiť. Už na druhej vyučovacej hodine deti dostanú 4 obálky s rôznofarebnými kartičkami obsahujúcimi 3 slovné druhy a 4 vetné členy. Náhodne si vytiahnu slová a uložia ich do rovnakého slovosledu - najprv červenú, potom žltú a nakoniec zelenú farbu - a takto vytvoria vety, ktoré majú preložiť a rozhodnúť, či takto získaná veta má zmysel alebo nie. Funguje to ako zábavná hra pomocou ktorej sa rýchlo učia funkciu podstatného mena, slovesa a predložky. Zabávajú sa na výsledkoch svojich prekladov a zároveň sa učia význam slov.

Didaktický materiál je založený na aplikácii vedeckého prístupu k frekvencii používaných slov a gramatiky.

Už v roku 1979, počas medzinárodného stretnutia esperantských rodín v Luzerne (Švajčiarsko) bol vykonaný zaujímavý výskum ohľadom počítania morfém v každodennej reči detí, ktoré hovoria esperantom ako svojím rodným jazykom paralelne k národnému jazyku krajiny v ktorej žijú a/alebo jazykom ich rodičov.Vtedy v Luzerne bolo nahratých 60 000 slov, neskôr rozdelených na morfémy. Len v esperante je možné všetky slová plne rozdeliť na morfémy. Morfémy boli počítačom spočítané a usporiadané podľa frekvencie. Získané výsledky boli revolučné" V celom korpuse bolo len 1 500 morfém, spomedzi ktorých prvých 467 pokrylo 95% celého korpusu (textu) a 250 najčastejších morfém pokrylo 80% celého korpusu. Pred pár rokmi boli počítačovo spočítané morfémy v korpuse internetových textov, ktorý obsahoval 10 miliónov slov. Výsledky boli veľmi podobné výsledkom ohľadom zastúpenia najčastejších morfém v hovorenom jazyku. Rozdiel medzi týmto a prvým, starším výskumom bol len v detaile, že starší výskum (z Luzerna) obsahoval viac morfém dôležitých pre rozhovor s deťmi.

Na základe najčastejších morfém bola neskôr vytvorená učebnica esperanta podľa takzvanej Záhrebskej metódy, podľa ktorej sa môžte učiť esperanto v 40 jazykoch.

Predmet "Urýchľovač mnohojazyčnosti" (MLA) je založený na výskume frekvencie používaných morfém v hovorenej reči. Na základe približne 300 morfém sú pripravené didaktické materiály pomocou ktorých si deti precvičia používanie jazyka a gramatiky, samostatne budú tvoriť vety od úplného začiatku namiesto učenia sa hotových syntagiem. Keďže učenie sa veľkého množstva morfém je jeden z najväčších problémov pri učení sa hociktorého jazyka, cieľom MLA je znížiť na minimum počet vyučovaných morfém, ktoré však umožňujú žiakov vytvárať mnohé vety a získať komunikačnú schopnosť. Preto je obzvlášť dôležité počas výuky nepridávať spontánne nové morfémy, ktoré nie sú plánované v didaktických materiáloch.

Myšlienka projektu bola, aby MLA učila terajších učiteľov cudzích jazykov len s pomocou sprievodnej knihy a didaktických materiálov, vo svojom jazyku, bez predchádzajúceho učenia sa esperanta. Vyučovaný materiál obsahuje minimum esperanta, ktorí sa skúsení učitelia cudzích jazykov môžu naučiť paralelne so žiakmi a počas prípravy na vyučovacie hodiny.

Experimentálne kurzy v troch školách ukázali úspech vybraného prístupu. Odpovede na dotazníky pre deti, učiteľov a rodičov ukázali, že všetci boli nadšení do učenia sa MLA. Deťom sa kurz veľmi páčil (2 hodiny týždenne) a pre učiteľky bol nie len zaujímavý ale tiež videli jeho užitočnosť. Dvoma testami na konci školského roku bolo ohodnotené rozpoznávanie základných gramatických pojmov v rodnom jazyku a metajazykové chápanie žiakov. Testy vyplnili tak žiaci učiaci sa esperanto ako aj rovnako veľká porovnávacia skupina žiakov, ktorý sa ho neučili. Ukázalo sa, že deti, ktoré sa učili podľa MLA boli oveľa úspešnejšie ako tie, ktoré sa neučili podľa MLA.

MLA je teda užitočný úvod do cudzích jazykov, ktorý urýchľuje učenie sa cudzích jazykov ale tiež umožňuje lepšie pochopiť štruktúru a gramatiku materinského jazyka. Na základe výskumov z podobných kurzov z 90-tych rokov 20. storočia usudzujeme, že MLA môže pomôcť aby sa po 2 rokoch učenia sa ďalšieho cudzieho jazyka, žiaci tento jazyk učili o 25-30% rýchlejšie. Neskôr sa rozdiel medzi znalosťou cudzích jazykov žiakov MLA a tých, ktorí sa neučili MLA, zväčšuje stále viac a viac.

Cieľom MLA je okrem iného povzbudiť aktívne používanie jazyka. Preto by bolo ideálne aby sa triedy, ktoré sa učia MLA už po 2. lekcii (10 dvojitých vyučovacích hodinách) nakontaktovali s triedami v iných krajinách, s ktorými si môžu dopisovať alebo sa zhovárať cez internet. Obzvlášť vhodné by bolo na konci kurzu zorganizovať medzinárodné stretnutie najbližších skupín, ale nie je to potrebné.

Na záver uvádzame niekoľko príkladov propedeutickej funkcie esperanta. V niektorých jazykoch môžeme hovoriť o priamom prenose rovnakých alebo podobných slov. Ak sa študenti naučia druhý jazyk, napríklad nemecký jazyk, nájdu v esperante mnoho slov rovnakého pôvodu, ako napríklad LERNI, IN, NUR, DANKI, HAVI a podobne. Dôležitejší než takýto priamy prenos znalostí je však prenos, ktorý je skrytý. Tento skrytý prenos predstavuje pochopenie pojmov ako je slovesný čas, modalita a podobne. Skrytý prenos znalostí vyplýva zo skutočnosti, že počas učenia sa cudzieho jazyka nadobúdame metalingvistické znalosti - znalosti o všeobecnej štruktúre jazyka. To, či budú tieto znalosti užitočné alebo nie, závisí od úvodného jazyka. Najlepším jazykom na dosiahnutie užitočného prenosu znalostí o všeobecnej štruktúre jazyka pre indoeurópske jazyky je práve Esperanto.

Čo je potrebné vedieť aby ste mohli vyučovať MLA?

Čo je urýchľovač mnohojazyčnosti?

MLA je didaktický nástroj, ktorý pomáha učeniu sa cudzích jazykov. Je jednoduchý na použitie v školách a inde a jeho použitie podporuje internetová stránka https://lernu.net./instruado?lang=sk. Didaktický materiál obsahuje 6 lekcií spolu na 60 vyučovacích hodín. Ďalšie 4 vyučovacie hodiny sú naplánované na opakovanie a/alebo skúšanie.

Prečo a ako učenie sa esperanta pomáha v učení sa iných cudzích jazykov?

Učenie sa esperanta je pre žiakov pomerne jednoduché.: Esperanto je plánový jazyk. Jeho autor, poľský lekár Zamenhof, ho vytvoril podľa plánu - podobne ako sa stavajú budovy. Zamenhof veľmi dobre premyslel aké jazykové prvky zakomponovať do esperanta, aby sa tento jazyk dal naučiť čo najľahšie. Ako základ používal niekoľko románskych, germánskych a slovanských jazykov a vytvoril esperanto tak, že je takmer bez gramatických a iných výnimiek, ktoré zvyčajne sťažujú osvojenie si cudzieho jazyka.
Žiaci nevedome rozpoznávajú v esperante elementy svojich jazykov.: Keďže je esperanto založené na románskych, germánskych a slovanských jazykoch, žiaci pri učení sa tohto jazyka vstupujú na známe územie - či už vďaka podobnosti slov (koreňov a koncoviek) alebo gramatických pravidiel.
Esperanto patrí medzi ohybné jazyky.: Väčšina gramatických pravidiel je porovnateľná s materinskými jazykmi žiakov. To im pomáha v rozoznaní a nevedomom učení sa gramatických pravidiel.
Keď sa žiaci učia nejaký jazyk, ľahšie sa im bude učiť nasledujúci a ešte po ňom nasledujúci.: Deje sa to lebo si prenášame spôsoby a stratégie z jedného jazyka do druhého. Tak spájame slová a gramatické pravidlá medzi jazykmi (nevedome) a procesy učenia sa sú nám známe.
(https://www.psychologytoday.com/intl/blog/life-bilingual/201506/can-second-language-help-you-learn-third).
V tom bode predstavuje MLA most medzi učením sa jazykov a uhlami pohľadu jednotlivcov a jazykovou politikou v terajšej Európe, ktorá sleduje požiadavky rodičov.

Ako sa MLA viaže k jazykovej politike Európskej únie a k očakávaniam rodičov?

V spojení s globalizáciou a možnosťou voľného pohybu, rodičia v súčastnosti očakávajú v súlade s jazykovou politikou EU, že školy odovzdajú deťom vedomosti o cudzích jazykoch.
(https://ec.europa.eu/education/policies/multilingualism/about-multilingualism-policy_en)
Rodičia podporujú aj skoré učenie sa cudzích jazykov. Je predsa všeobecne známe, že nesmieme premeškať čas v detskom vývoji keď sa učia jazyky nevedome a používajú rovnaké stratégie ako pri učení sa svojho materinského jazyka a okrem toho si výnimočne rýchlo dokážu zapamätať slová.

Prečo použiť MLA pre žiakov vo veku okolo 9 rokov?

Okolo 9. a 10. roku si deti začínajú prisvojovať jazyky inak, lebo si rozvíjajú analytické osvojovanie je jazykov. Znamená to, že môžu pochopiť metajazykový prístup k jazykom a ich gramatikám. Ako tu teda pomáha MLA?

MLA v tomto roku života (a trochu skôr pre rozpoznanie a učenie sa morfém, ktoré sú rozpoznateľné a pochádzajú z vyššie spomenutých európskych jazykov) pomáha v prechode k analytickému spôsobu prisvojovania si jazykov, lebo formuje základy metajazykových schopností, ktoré deti používajú pre nasledujúce jazyky. Pochopiteľne vtedy, na vytvorenie potrebného základu, hrá veľkú rolu spôsob akým ich učíme esperanto.

Ako môžme zahrnúť MLa do jazykovej politiky školy?

MLA ponúka učiteľom predovšetkým pomoc so sprostredkovaním zručností s cudzími jazykmi a zároveň pomáha vytvoriť jazykovú politiku školy, lebo je možné zahrnúť MLA do ponuky cudzích jazykov školy a do postupnosti ich výuky.

Čo školy získajú vďaka MLA?

Použitie MLA umožňuje týmovú prácu v školách, lebo požaduje aby MLA bola vhodne zahrnutý do školskej jazykovej politiky a vyučovaných predmetov v škole.Znamená to, že máme naplánovať kedy uvedieme MLA a ktorí učitelia sprostredkujú MLA žiakom. Škola tak získa sadu nástrojov pre rozvoj mnohojazyčnosti a dosiahnutie cieľa aby sa každé dieťa v EU učilo aspoň 2 cudzie jazyky.

Ako MLA spája školy s okolím?

MLA povoľuje spoluprácu viacerých škôl a spoluprácu školy s rodičmi a širším okolím. Ponúka zahrnutie jednotlivých skupín, ako rodičov a starých rodičov, a umožňuje medziškolskú spoluprácu. Takto pomáha s formovaním miestnych a školských politík.

Zaujímavá je aj možnosť napojenia sa na školy zo zahraničia, lebo MLA umožňuje žiakom stretnúť sa s rovesníkmi na rovnakej jazykovej úrovni. Školy sa vďaka tejto sade nástrojov môžu spojiť aj cez internet alebo zorganizovať výmeny, čo umožňuje žiakom používať jazyk v skutočných situáciách.

Ktoré schopnosti musí mať učiteľ, ktorý bude používať MLA?

Rozvinuté jazykové schopnosti v esperante NIE sú potrebné na to, aby mohol učiteľ naučiť žiakov MLA. MLA je naplánovaná tak, aby ju mohol kompetentne použiť každý učiteľ s pravidelnou prípravou na vyučovacie hodiny. Táto výhoda je možná vďaka špirálujúcemu plánu MLA, ktorý vedie od jednoduchých ku komplikovanejším obsahom a vďaka faktu, že Esperanto je založené na románskych, germánskych a slovanských jazykoch.

Odporúčame aby učiteľ MLA bol učiteľom cudzieho jazyka alebo materinského jazyka žiakov. Pre odborníka na jazyky bude jednoduchšie pochopiť zmysluplné použitie MLA ako nástroja na urýchlenie učenia sa jazykov. Okrem toho, MLA otvára možnosti medzijazykových porovnaní, čo učiteľom cudzích jazykov padne na úžitok pre svoj vlastný profesionálny rozvoj.

Učitelia cudzích jazykov poznajú prístupy a metódy učenia cudzích jazykov, chápu nadobúdanie jazyka a sú prispôsobiví ohľadom prenášania vyučovacích metód z jedného cudzieho jazyka do druhého. Avšak, ak niektorá škola môže poskytnúť učiteľa, ktorý už ovláda esperanto, úloha pre učiteľa bude jednoduchšia, keďže bude potrebovať menej času aby sa pripravil na lekcie.

Profesionálna skúsenosť, ktorú odborníci na vzdelávanie zvyčajne zažívajú počas projektov spolupráce medzi školami, ukazuje, že učitelia ľahšie prijímajú inovácie vo vzdelávaní ak sú nie len prinútení ich používať, ale im aj samy veria. Preto je dôležité aby učitelia získali možnosť spoznať metódu MLA, otestovať ju a diskutovať o nej s vedením školy a ostatnými. Vedenie školy potrebuje vytvoriť pozitívny prístup k MLA. Pozitívne skúsenosti iných učiteľov k tomu prispievajú - v rámci projektu sme otestovali materiál v základnej škole Rudolfa Maistera Šentilja v Slovinsku, základnej škole Retkovec v Chorvátsku a základnej škole Hrista Boteva v Bulharsku.

Keď učitelia pochopia, že MLA je konkrétna a praktická pomoc pre pokrok v oblasti výuky cudzích jazykov v školách, podporí to ich zvedavosť a túžbu po vlastnej príprave použiť MLA vo vlastnej škole. Toto tiež vyžaduje aby riaditelia a učitelia samy pochopili MLA v kontexte školskej a širšej jazykovej politiky a spolupracovali na nej s rodičmi a okolím.

Metodologický prístup k MLa

MLA je štruktúrovaná ako špirála, ktorá začína najjednoduchšími prvkami a neskôr ich dobudováva a rozširuje. Pracuje s len 300 morfémami, ktoré boli vybrané tak, aby od začiatku umožňovali tvorbu zmysluplných viet. Použiteľnosť pomerne malého množstva morfém je znateľne rozšírená množstvom predpôn, prípon a gramatických koncoviek, ktoré sa dajú rôznorodo skombinovať s danými morfémami. V esperante totiž fungujú ako praktické nástroje, ktoré pomáhajú prispôsobiť význam slov. Novú slovnú zásobu a gramatické výrazy sa žiaci učia pomocou rôznych cvičení na rozprávanie, počúvanie, čítanie a písanie.

Obsah tohto 60-hodinového predmetu je usporiadaný nasledovne: Začína sa 6 lekciami textov podľa tzv. Záhrebskej metódy, čiže podľa textov štruktúrovaných podľa frekvencie morfém používaných deťmi v hovorenom jazyku. Takže sa v 1. lekcii používa 60 morfém, v 2. lekcii ďalších 40 atď. Dokopy 300 morfém, medzi ktorými sa nachádza zopár výnimiek morfém, ktoré nepatria medzi najčastejšie. Tieto sú použité z dôvodov obsahu lekcií, dialógov a ďalších cvičení.

Morfémy obsahujú lexikálne a gramatické obsahy rozložené podľa frekvencie ich používania v hovorenom esperante. To nám umožňuje aby mohli deti už v prvej, a obzvlášť v druhej, lekcii jasne používať jazyk: rozprávať a písať texty, čítať a hrať úlohy v dialógoch a skečoch. Preto je dôležité naliehať a opakovať práve cvičenia na začiatku až kým učitelia vidia, že deti všetko dobre pochopili, aj keby to znamenalo, že neprejdú všetky lekcie podľa plánu kurzu. Rovnako je veľmi dôležité nepridávať morfémy, ktoré by rozšírili plný počet morfém.

Aj keď musia učitelia počas 60 hodín prejsť cez všetky lekcie a plánované obsahy blokových hodín, bolo by dobré aj by sa im podarilo prejsť aspoň ť. lekciu, v ktorej sa naučia logiku jazyka a zámená. Systém zámen je vo všetkých jazykoch veľmi komplexný, napr. v chorvátčine zahŕňa prinajmenšom 3 000 až 4 000 slov, ktoré je ťažké spojiť do logickej štruktúry. V esperante je to jednoduché: spája sa 5 x 8 prvkov v korelatívnej tabuľke. Takže 40 kombinovaných prvkov logicky vytvára tisíce tvarov zámen v iných jazykoch. Aj keď MLA krok za krokom uvádza zámená od prvej lekcie, ich kompletná štruktúra bude viditeľná až v piatej lekcii. Toto významne pomôže deťom v učení sa iných cudzích jazykov.

Ale nie je dôležité ukončiť všetky lekcie. Ak učiteľ vidí, že z nejakého dôvodu nemôže ísť podľa plánu, je lepšie zastať a zopakovať už naučenú látku až kým je jasné, že je dobre naučená a pochopená. Aj ak počas naplánovaných 60 hodín neprídu k 5 lekcii, väčšinu zámen už žiaci spoznali skôr a to im esenciálne uľahčí pochopenie zámen v iných cudzích jazykoch.

Novú slovnú zásobu a gramatické výrazy žiaci spoznávajú pomocou rôznych činností na rozprávanie, počúvanie, čítanie a písanie. Podrobne sú popísané v ďalšej časti.

Materiály na výuku sú organizované tak aby si učitelia mohli bezproblémovo paralelne pripraviť vyučovacie hodiny aj ak nemajú predchádzajúce znalosti esperanta. Každá lekcia obsahuje vysvetlivky gramatiky, ktorá sa v danom bloku výuky objavuje prvý krát. Rovnako ako nové gramatické prvky, pre každý blok výuku je pripravený aj zoznam nových slov. V pláne ako prejsť blok výuky sa nachádzajú aj inštrukcie kedy a ako učitelia majú uviesť nové gramatické prvky.

Celý kurz má rozsah 6 lekcií, ktoré sú rozdelené do jednotlivých blokov hodín. Učiteľ sa môže sám rozhodnúť či uskutoční kurz vo forme navrhnutých blokov hodín (každý blok hodín pozostáva z 2 vyučovacích hodín) alebo rozdelí bloky hodín na vyučovacie hodiny. Výber závisí na možnostiach ako školská výuka funguje v danej škole a od koncentrácie žiakov na učenie sa. Obsah umožňuje oba spôsoby.

Didaktické materiály

Materiály zahŕňajú mnohé činnosti, ktorých cieľom je rozvinúť rôzne druhy jazykových schopností a zároveň motivovať deti k učeniu sa. Použili sme texty, zvukové nahrávky, cvičenia, hry, skeče, piesne a počítačové cvičenia. Všetky materiály nájdete na webstránke MLA https://lernu.net./instruado?lang=sk vo forme pripravenej na tlač. Nachádzajú sa tam aj odkazy na zvukové súbory.

Počas niekoľkých vyučovacích hodín plánujeme aj použitie počítačov, veď predsa existujú osobitné cvičenia, ktoré dopĺňajú kurz. Preto odporúčame aby ste kurz učili v učebniach, kde sa dajú použiť počítače s prístupom na internet. Ak sa to nedá, môžte robiť alternatívne činnosti; počítačové cvičenia vtedy môžte zadať ako domácu úlohu.

Miesto pre materiály

Texty a zvukové nahrávky: Väčšina lekcií sa zakladá na texte na začiatku, ktorý uvádza nové slová a gramatiku. Nahrávky všetkých textov sú na webovej stránke k dispozícii aj ako zvukové súbory. Odporúčame aby počas posluchu textu žiaci text preložili s pomocou učiteľa.
Dialógy: Materiály zahŕňajú aj niekoľko dialógov, ktorých cieľom je stimulovať kompetencie v rozprávaní. Použitím dialógov umožňujeme žiakom skúsenosť s rozprávaním ešte pred tým ako sú schopní samostatne tvoriť vety. Odporúčame aby žiaci najprv prečítali dialóg vo dvojiciach, následne ho jedna dvojica prečíta pred celou triedou. Dvojice vždy majú najprv samostatne preložiť dialóg, tým stimulujeme učenie spoluprácou.
Cvičenia a hry: Na webovej stránke máte k dispozícii mnohé cvičenia, ktoré stimulujú predovšetkým kompetencie žiakov v čítaní a písaní. Väčšinu môžte proste vytlačiť ako pracovné listy. Niektoré je potrebné vopred pripraviť (vystrihnúť, rozmiestniť do obálok atď.), k niektorým potrebujete pomôcku (napríklad loptu). Mnohé cvičenia sa zakladajú na samostatnej tvorbe viet žiakmi (niekedy aj tvorbe slov). Esperanto totiž umožňuje jednoduché kombinovanie slov vo vete s pomocou niekoľkých jednoduchých pravidiel bez strachu z gramaticky nesprávnej vety, aj keď taká veta nie vždy má význam. Táto tvorivá činnosť predstavuje pre deti zábavu a motiváciu.
Preklady: Cvičenia v ktorých sa používa preklad patria k najťažším činnostiam v rámci kurzu. Predstavujú výzvu tak pre žiakov ako aj pre učiteľov, keďže často krát si žiaci ešte ne plne uvedomili všetky procesy, ktoré sú potrebné na preklad. Avšak cvičenia prekladu z esperanta do národného jazyka sú užitočnou pomôckou pre stimulovanie jazykového povedomia a ponúkajú deťom bezprostredné zamyslenie sa nad rozdielmi a podobnosťami medzi jazykmi. Toto povedomie predstavuje pozitívnu skúsenosť pre následné učenie sa jazykov.
Spievanie a divadielka: Materiály obsahujú aj piesne a skeče. Obsah piesní je v súlade s textami lekcií a pomáha tak deťom hravou formou nadobudnúť slovnú zásobu. Skeče stimulujú používanie jazyka v reálnych situáciách a ponúkajú deťom hravý prístup k jazyku.
Použitie počítačových cvičení: Do kurzu sme zahrnuli aj použitie počítačových hier. Veď predsa umožňujú učenie sa, ktoré je blízke potrebám detí. Dieťa si môže samo rozhodnúť počet cvičení, ktoré chce prejsť svojím vlastným tempom. Okrem toho, použitie počítača počas vyučovacích hodín často krát znamená ďalšiu motiváciu a zábavu.
Cvičenia na počítačoch sú súčasťou kurzu v škole, preto je dobré uskutočniť výuku v učebni, ktorá umožňuje použitie počítačov. Často krát sú v materiáloch dostupné alternatívne činnosti, ktoré môžte robiť ak nechcete alebo nemôžte použiť počítače. Tam kde alternatívy nie sú, môžte sami hrať nejakú medzihru (napríklad hru s obálkami so slovami, ktorá sa obsahom podobá na počítačové cvičenia).
Novinkou v tomto kurze je použitie počítačových cvičení v ktorých počítač tvorí gramaticky správne vety, ale približne polovica z nich má sémantický zmysel a druhá polovica nemá. Žiaci sa môžu toto cvičenie hrať doma tak, že počítač tvorí toľko viet, koľko chcú a žiaci určujú či majú alebo nemajú zmysel. Táto hra je obzvlášť užitočná na učenie sa významu slov. Keď dieťa nepozná význam, potrebuje ho hľadať v slovníku alebo sa spýtať učiteľa. Ak to opakujú dostatočne veľa krát, naučia sa význam slov bez klasického memorovania.
Hry na osvieženie: Význam fyzickej činnosti počas učenia je pre deti obzvlášť dôležitý. Radíme aby ste medzi každými blokmi výuky dali k dispozícii 5 minút na krátku pohybovú hru. Hra sa nemá vzťahovať k učeniu sa ale má poskytnúť oddych pre hlavu a výzvu pre telo.
Domáce úlohy: Každé učenie sa jazyka vyžaduje nadobudnutie určitej slovnej zásoby, ktorá je previazaná s určitým množstvom opakovania daných slov. Preto je úspešné učenie sa jazyka nemožné s len 1 alebo 2 vyučovacími hodinami týždenne. Domáce úlohy predstavujú most, ktorý vedie k pokračovaniu učenia sa a úspechu vo vzdelávaní. Preto sme na koniec každého bloku výuku vložili domáce úlohy. Niekedy ide o cvičenia, ktoré je potrebné vytlačiť. Predovšetkým odporúčame stimulovať žiakov k používaniu počítačových cvičení, kde môžu samostatne pokračovať vo vzdelávacom procese.