Príčastia sú slová, ktoré predstavujú čin alebo stav, ktorý je akoby vlastnosťou svojho podmetu alebo predmetu. Príčastie tvoríme osobitými príčastnými príponami. Existuje šesť príčastných prípon, tri činné, ANT, INT, ONT a tri trpné, AT, IT, OT.

Príčastia ako prídavné mená

Činné príčastie predstavuje čin alebo stav ako opis svojho podmetu:

Trpné príčastie predstavuje čin alebo stav ako opis svojho predmetu:

Trpné príčastia sú len pri činoch, ktoré môžu mať predmet. Nemôžeme povedať napríklad okazata, lebo okazi nikdy nemôže mať predmet. Všetky slovesá s príponou IĜ sú netranzitívne. Preto ...iĝata, ...iĝita a ...iĝota nikdy nie sú možné.

Samohlásky v príčastiach sú rovnaké ako samohlásky v slovesných koncovkách AS, IS a OS. Aj významy sú veľmi podobné, ale nie úplne rovnaké. AS vyjadruje najmä prítomnosť činu, kým ANT a AT vyjadruje trvanie alebo opakovanie činu. IS vyjadruje, že čin sa stal pred prítomnosťou, kým INT a IT vyjadruje, že sa čin uskutočnil, prípadne pred iným činom. OS vyjadruje čas po prítomnosti, kým ONT a OT vyjadruje stav pred začiatkom činu, často s tým významovým odtienkom, že máme v úmysle urobiť daný čin, že ho plánujeme alebo že sa čoskoro uskutoční:

Poznámka: Niektorí experimentujú s príčastiami, ktoré zodpovedajú koncovke US, UNT a UT: skribunta viro = "viro, kiu skribus", skributa letero = "letero, kiun oni skribus". Tieto príčastia však nie sú súčasťou oficiálneho esperanta. Ak ich používame, často nás druhí nevedia pochopiť. Môžeme ich tolerovať len pri žartovnom použití.

Príčastia ako príslovky

Príčastie s koncovkou E vyjadruje čin navyše, ktorý sa vzťahuje k podmetu vety. Namiesto toho, aby sme povedali dve vety, každú pre každý čin, spájame vety do jednej:

Takéto zložené vety sú najčastejšie v písanej forme jazyka. Predstavujú zložitý vzťah medzi niekoľkými vecami vo veľmi hustej a trochu ťažkej forme. Hovorený jazyk tieto veci vyjadruje často viacerými slovami.

V takýchto vetách musí byť príslovkové príčastie v istom zmysle opisom podmetu prísudku:

Teda nehovorte: Promenante sur la strato venis subite ideo al mi en la kapon. Podmet prísudku venis je ideo. Táto veta znamená, že myšlienka sa prechádzala po ulici, čo pravdepodobne nie je želaný význam. Treba povedať: Promenante sur la strato mi subite ekhavis ideon en la kapon. Alebo: Keď som sa prechádzal po ulici, zrazu som mi prišla na um myšlienka.

Príčastia ako podstatné mená

Činné príčastie s koncovkou O vyjadruje podmet zmyslu činu alebo stavu. Trpné príčastie s koncovkou O vyjadruje predmet zmyslu. Podľa osobitého pravidla príčastie s O vyjadruje osobu:

Nepridávajme príponu UL, lebo príčastia s O už sami o sebe vyjadrujú osoby.

Ak nejde o osobu, ale o vec, pridávame príponu AĴ: skribitaĵo, legataĵo, plenumitaĵo, plaĉantaĵo. Keď je však prítomné AĴ, príčastná prípona je často zbytočná. Obyčajne stačí skribaĵo, legaĵo, plenumaĵo, plaĉaĵo.

Niekedy príčastie s koncovkou O vyjadruje neosobnú záležitosť, ktorá plní funkciu najmä v matematike a podobne:

Z podstatného mena, ktoré vyjadruje osobu, môžeme urobiť prídavné meno, ktoré znamená "vzťahujúci sa na osobu". To nie je možné pre substantívne príčastia, lebo príčastia s A majú iné významy:

Poznámka: Slovo Esperanto (s veľkým E) bolo pôvodne príčastie s významom "dúfajúci človek", ale teraz je názvom jazyk a už sa nepovažuje za príčastie. Môžeme teda tvoriť prídavné meno Esperanta = "vzťahujúci sa na jazyk esperanto". Slovo esperanto (s malým e) je však príčastie a naďalej znamená "dúfajúci človek".

Zložené slovesné tvary

Pomocným slovesom esti a rôznymi príčastiami môžeme veľmi presne vyjadriť rôzne významové odtienky spôsobu, času, trvania, splnenia, atď. Jednoduché slovesá s AS, IS, OS, US a U sa všeobecne preferované, ale v prípadoch, keď chceme podrobne predstaviť čin, môžeme použiť zložený tvar. V podstate môžeme kombinovať všetky formy esti (esti, estas, estis, estos, estu, estus) so všetkými šiestimi príčastiami. Tým dostaneme 36 možných zložených slovesných tvarov. Niektoré z týchto tvarov sa však v praxi ani nepoužívajú, lebo vyjadrujú príliš zvláštne alebo príliš špeciálne významové odtienky. Iné vyjadrujú nuansy, ktoré sú potrebné, ale pre ne často existujú iné vhodnejšie výrazové spôsoby. Tu je niekoľko príkladov:

Zložene tvary ANT sú potrebné veľmi zriedka. Zdôrazňujú, že niečo trvá, keď sa deje niečo iné. Obyčajne stačia jednoduché slovesá. Niekedy môžeme použiť (ĝuste) tiam, aby sme zvýraznili, že ide o súbežné deje. Zložené tvary INT sú častejšie potrebné. Môžu byť užitočné, aby vyjadrili, že čin sa stal pred iným činom. Často to však kontext vyjadruje dosť dobre. Ak to potrebujeme, môžu pomôcť výrazy s jam, antaŭe, ĵus, post kiam alebo antaŭ ol. Zložené tvary ONT sú užitočné na vyjadrenie skorého alebo zamýšľaného činu. Môže to vyjadriť aj baldaŭ a rôzne slovesá, a to často oveľa jasnejšie.

Zložené tvary IT sa trochu odlišujú od zložených tvarov INT. Zložený tvar INT vždy vyjadruje čin, ktorý sa stal pred iným činom. Zložený tvar IT vyjadruje splnenie činu alebo čin, ktorý dal výsledok. Tvar IT môže vyjadriť čas skorší než iný, ale veľmi často to tak nie je:

Niekedy môže nastať nedorozumenie, lebo tvar IT vyjadruje skorší čin alebo čin, ktorý sa splnil. Vtedy si pomôžeme prídavnými výrazmi, ktoré jasne vyjadrujú čas. V praxi však takéto vysvetlenia sú len zriedka potrebné: Kiam via domo estis konstruata, mia domo estis jam longe konstruita. Estis konstruita sa odohralo skôr v porovnaní s estis konstruata. Antaŭe ni iradis en la lernejon kaj iom lernis, kaj poste ni estis konfirmitaj. Estis konfirmitaj sa odohralo neskôr v porovnaní s iradis a lernis.

Niekedy namiesto esti plus príčastie priamo z príčastia robíme sloveso rovnako ako často priamo z iných prídavných mien robíme slovesá: estas leganta → legantas, estis legonta → legontis, estus leginta → legintus, estas legata → legatas, estos legita → legitos a podobne.

Takéto tvary sú úplne logické a pravidelné, ale žiaľ, v praxi sú veľmi ťažké pochopiteľné. Slovo ako legintos obsahuje pravdepodobne príliš veľa informácií vo veľmi zhustenom tvare. Obyčajné zložené tvary s esti sú vhodnejšie v tých zriedkavých prípadoch, keď nemôžeme použiť jednoduché slovesné tvary (legis, legos atď.).

Niektoré tieto skrátené tvary sa v praxi naozaj používajú. Obľúbené sú najmä tvary INTUS. Jednoduchý tvar US je úplne bez časovej informácie, ale mnohí vnímajú slovesá US ako prítomné a INTUS používajú vždy, keď ide o minulosť: Se mi sciintus tion, mi agintus alie. = Se mi estus sciinta tion, mi estus aginta alie. Môžeme jednoducho povedať: Se mi (tiam antaŭe) scius tion, mi (tiam) agus alie.

Aj tvary ATAS sú dosť časté: Bezonatas novaj fortoj en nia organizo. = Estas bezonataj... Serĉatas nova redaktisto por la revuo. = Estas serĉata...

Trpný rod

Vety s tranzitívnym slovesom môžeme zmeniť z činného rodu (normálna veta) do trpného rodu. Trpný rod je akoby obrátený spôsob predstavenia činu. Keď vetu dávame do trpného rodu, nastávajú tri zmeny:

• Predmet sa stáva podmetom (a stráca svoju koncovku N).
• Prísudok sa stáva zloženým slovesom: esti + trpné príčastie
• Podmet v činnom rode sa stráca alebo sa stáva príslovkovým určením v tvare de.

La knabino vidas la domon. - Dievča vidí dom.

• la domon → la domo
• vidas → estas vidata
• la knabino → de la knabino

→ La domo estas vidata de la knabino. - Dom je videný dievčaťom.

Li batis sian hundon per bastono. - Udrel svojho psa palicou.

• sian hundon → lia hundo
• batis → estis batata
• li sa môže stratiť.

→ Lia hundo estis batata per bastono. - Jeho pes je bitý palicou.

Trpný rod sa používame na presun pozornosti od činného podmetu k činu. Aj niekdajší predmet (nový podmet) dostáva viac pozornosti. Často používame trpný rod, keď hovoríme o veľmi všeobecnej záležitosti, keď sotva existuje činný podmet.

Ak chceme v pasívnej vete zachovať pôvodný podmet aktívnej vety, musíme použiť predložku de: Ĝi estis trovita de mia frato. = Mia frato trovis ĝin. La piano estas ludata de vera majstro. = Vera majstro ludas la pianon. Predložka de má viacero významov, ale pri trpnom príčastí de vždy vyjadruje činiteľa. Ak je tu riziko nedorozumenia, môžeme použiť fare de: Ĝi estis forprenita fare de mi. = Mi forprenis ĝin.

Ak podmet v pasívnej vete je vedľajšia veta, neurčitok alebo príslovka množstva (alebo príslovkové slovíčko množstva), trpné príčastie musí mať koncovku E: Oni interkonsentis, ke mi faru tion. → Estis interkonsentite, ke mi faru tion. Oni ordonis al mi fari tion. → Al mi estis ordonite fari tion. Oni atribuis multe (= multon) al tiu rakonto. → Multe estis atribuite al tiu rakonto. Niekedy tranzitívne sloveso vystupuje vo vete bez predmetu. Ak túto vetu dávame do trpného tvaru, výsledkom je pasívna veta bez podmetu. Príčastie má mať aj vtedy koncovku E: Oni parolis pri tio. → Pri tio estis parolate.

Trpný rod - výber príčastia

Výber príčastia v trpnom tvare závisí od toho, čo chceme vyjadriť. Máme vybrať príčastie tvaru AT, ak sa zaujímame o trvanie činu alebo ak ide o opakovanie činu. Máme vybrať príčastie tvaru IT, ak je dôležitejšie splnenie alebo výsledok. Máme vybrať príčastie tvaru OT, ak ide o stav pred činom.

AT

trvanie alebo opakovanie

IT

splnenie alebo výsledok

OT

stav pred činom

Keď váhame medzi AT a IT, môžeme použiť kontrolné výrazy, aby sme zistili, ktorý významový odtienok je vhodnejší:

Ak môžeme pridať iom post iom,plu kaj plu alebo ree kaj ree bez toho, aby sme zmenili zmysel, vtedy je vhodné AT, lebo iom post iom a plu kaj plu zdôrazňujú trvanie a ree kaj ree zdôrazňuje opakovanie.

Ak môžeme pridať definitive bez toho, aby sme zničili zmysel, vtedy je vhodné IT, lebo IT, lebo definitive zdôrazňuje splnenie alebo dosiahnutie výsledku.

Niektoré slovesá majú dva rozdielne významy a výber príčastia závisí od toho, ktorý z tých dvoch významov máme na mysli. Klasický príklad je sloveso okupi, ktoré môže znamenať buď "zabrať" alebo "obsadiť". Zabranie je čin obyčajne chvíľlkový, a preto je zaujímavé najmä splnenie. Obsadenie je dlhodobejšia záležitosť, a preto je zaujímavejšie trvanie. Po zabraní obyčajne nasleduje obsadenie a pred obsadením bolo zabranie. Preto pri slovese okupi môžeme často použiť formu AT alebo IT podľa ľubovôle bez praktického rozdielu: Mi estas tre okupata de mia laboro. = Moja práca "ma teraz drží" (viac a viac), lebo ma predtým "vzala". Mi estas tre okupita de mia laboro. = Moja práca "ma (určite) vzala", a preto "ma teraz drží". Iný príklad je sloveso "kovri": Li kovris la plankon per tapiŝo. → La planko estis kovrita (de li) per tapiŝo. Tu ide o definitívny výsledok činu "meti sur plankon". Tapiŝo kovris la plankon. → La planko estis kovrata de tapiŝo. Tu ide o trvanie činu "kuŝi sur planko". Najčastejšie používame tvar IT pri slovesách ako okupi a kovri, ale máme slobodný výber podľa myšlienky, ktorú chceme vyjadriť.

Niekedy dávame prednosť príčastiu v tvare AT, keď je čin len teoretickou možnosťou, ktorá sa určite neuskutoční lebo keď je čin negovaný alebo ak kontext znemožňuje splnenie: Ŝi estis nun en tia aĝo, ke ŝi devis esti konfirmata. Ide len o povinnosť potvrdenia. Nevieme ešte, či k potvrdeniu naozaj došlo. Ili volas, ke tia aŭ alia ŝanĝo estu farata jam nun. Nevieme, či boli zmeny urobené. La unueco de Esperanto neniam estos rompata. K narušeniu nikdy nedôjde. Eĉ vulpo plej ruza fine estas kaptata. Ide o zásadu, ktorá je vždy platná. Myšlienka trvania sa stáva dôležitejšou než myšlienka splnenia. Ale v týchto vetách môžeme použiť aj tvar IT. Máme slobodný výber podľa myšlienky, ktorú chceme vyjadriť.

Pri opakujúcich sa činoch obyčajne používame AT, lebo sa zaujímame o opakovanie, ale niekedy sa môžeme sústrediť na splnenie každého jednotlivého opakovania a použiť IT. Ak vyjadrujeme presný počet opakovaní, myšlienka splnenia sa stáva dôležitejšou a vtedy obyčajne používame tvar IT: Dum la milito tiu vilaĝo estis ofte prirabata kaj bruligata. Dum la milito tiu vilaĝo estis kvarfoje prirabita kaj bruligita. - lernu_net - 2013-marto-21 16:28

Poznámka: Niektorí esperantisti neprijíme vyššie uvedené zásady pre výber AT a IT. Podľa niektorých esperantistov AT má namiesto toho znamenať "ĝuste tiam" a IT má podľa nich znamenať "antaŭ tiam". Používajú takéto vety: Mi estis naskata en Januaro. La ŝlosilo estis perdata hieraŭ. Subite li estis trafata de kuglo. Takéto vyjadrovanie zvyčajne nazývame "atismo" (aj "tempismo"). V normálnom esperante v takých vetách používame IT, a preto často používame výraz "itismo" (aj "aspektismo"). Otázku o itizme a atizme definitívne rozhodnú tri vzorové vety vo Fundamente: Georgo Vaŝington estis naskita la dudek duan de Februaro de la jaro mil sepcent tridek dua. Li sentis sin tiel malfeliĉa, ke li malbenis la tagon, en kiu li estis naskita. Mia onklo ne mortis per natura morto, sed li tamen ne mortigis sin mem kaj ankaŭ estis mortigita de neniu; unu tagon, promenante apud la reloj de fervojo, li falis sub la radojn de veturanta vagonaro kaj mortiĝis.