22 Slovesá / Gramatika

Slovo s niektorou z koncoviek I, AS, IS, OS, US alebo U je sloveso. Sloveso vyjadruje činnosť alebo stav.

Finitívne sloveso (finitív) je sloveso s niektorou z koncoviek AS, IS, OS, US a U. Takéto sloveso funguje ako prísudok vo vete.
Neurčitok je sloveso s koncovkou I. Také sloveso nemôže byť prísudok, objavuje sa však vo vetách v úlohe rôznych iných vetných členov.

Finitívne slovesá

Pri určitých slovesných tvaroch rozlišujeme tri spôsoby: indikatív (oznamovací), imperatív (rozkazovací) a kondicionál (podmieňovací).

Oznamovací spôsob

Indikatív je spôsob, ktorý vyjadruje činy a stavy skutočné a účinné. V indikatíve musíme rozlišovať medzi tromi časmi: prítomný čas , minulý čas a budúci čas .

Prítomný čas: koncovka AS

Sloveso prítomného času, sloveso s koncovkou AS, vyjadruje, že čin alebo stav je skutočný, účinný a že sa začal, ale neskončil. To znamená, že čin alebo stav sa deje práve teraz alebo sa deje pravidelne alebo že daná vec platí vždy:

laboras = úkon "pracovat" sa začal, ale ešte sa neskončil
estas = stav "byť" sa začal, ale ešte sa neskončil

Mi sidas sur seĝo. - Sedím na stoličke.

Sedenie je skutočné a prítomné.
Mi estas advokato. - Som advokát.

Profesia je účinná a prítomná.
Kvar kaj dek ok faras dudek du. - Štyri a osemnásť je dvadsaťdva.

Toto platí vždy.
Nun mi legas. - Teraz čítam.

Čítanie prebieha práve teraz.
Hodiaŭ mi studas Esperanton. - Dnes študujem esperanto.

Možno neštudujem práve vo chvíli, keď hovorím, ale začal som dnešné štúdium a ešte som ho neskončil.
En la vintro oni hejtas la fornojn. - V zime hrejeme pece.

To sa stáva každú zimu, predtým i potom.
Mi loĝas ĉi tie tri jarojn. - Bývam tu tri roky.

Moje bývanie trvalo už tri roky a trvá ďalej.

Niekedy v rozprávaní používame čas AS pre čas príbehu, pre ten čas, ktorý sa týka prínbehu. Tento zvláštny štýl môže rozprávanie oživiť:

Ne suspektante ion li iradis tra la arbaro. Subite eksonas pafo. - Bez toho, aby mal nejaké podozrenie, prechádzal lesom. Zrazu sa ozval výstrel.

Najprv rozprávač použije sloveso v minulom čase pre minulosť, ale potom ho zmení na prítomný čas, aby poslucháč alebo čitateľ takmer cítil, že je tam sám prítomný a môže počuť výstrel.

Minulý čas: koncovka IS

Sloveso minulého času, sloveso s koncovkou IS, vyjadruje, že čin alebo stav je skutočná, alebo stal sa pred momentom rozprávania. Obyčajne sa daný čin alebo stav už skončil:

laboris = čin "pracovať" sa stal skôr než teraz
estis = stav "byť" sa stal skôr než teraz

Mi sidis tiam sur seĝo. - Sedel som vtedy na stoličke.

Sedenie sa v skutočnosti stalo v tom minulom čase.
Mi estis knabo. - Bol som chlapec.

Chlapčenstvo bolo skutočné v danom minulom čase.
Hieraŭ mi renkontis vian filon, kaj li ĝentile salutis min. - Včera som stretol tvojho syna a on ma zdvorilo pozdravil.
Mi loĝis ĉi tie tri jarojn. - Býval som tu tri roky.

Moje bývanie trvalo tri roky, ale už ne trvá.

Ak chceme vyjadriť významové odtienky minulého času, môžeme použiť rôzne dodatočné slová, ale môžeme použiť aj zložené slovesné tvary . Takmer vždy však stačí jednoduché sloveso v minulom čase.

Niekedy vidíme IS-formy, ktoré vyjadrujú niečo, čo sa splní v budúcnosti . Je to chybné. Máme použiť OS-formu alebo ak chceme byť veľmi presní, estos ...inta. Nehovorte: Mi venos al vi, kiam mi finis mian taskon. Povedzte: Mi venos al vi, (post) kiam mi finos mian taskon. Alebo: Mi venos al vi, kiam mi estos fininta mian taskon.

Budúci čas: koncovka OS

Sloveso v budúcom čase, sloveso s koncovkou OS, vyjadruje, že čin alebo stav sa ešte v momente rozprávania nezačal. Pochopiteľne budúcnosť je vždy neistá, ale budúci čas vyjadruje, že rozprávač si myslí, že daná vec sa naozaj stane:

laboros = čin "pracovať" sa ešte nezačal, ale začne sa
estos = stav "byť" sa ešte nezačal, ale postupom času sa uskutoční

Mi sidos poste sur seĝo. - Neskôr budem sedieť na stoličke.

Sedenie sa v skutočnosti udeje neskôr.
Mi estos riĉulo. - Budem boháč.

Stav boháča je skutočnosť budúcnosti.
Mi rakontos al vi historion. - Poviem vám historku.

Rozprávanie sa ešte nezačalo.
Morgaŭ estos dimanĉo. - Zajtra bude nedeľa.
Mi loĝos ĉi tie tri jarojn. - Budem tu bývať tri roky.

Moje bývanie sa ešte nezačalo, ale keď začne, bude skutočne trvať tri roky.

Rozkazovací spôsob: koncovka U

Volitívne sloveso, sloveso s koncovkou U, vyjadruje, že čin alebo stav je neskutočný, ale želaný, chcený, nariadený a cielený. Volitív nevyjadruje čas činu, ale čin sa obyčajne nachádza v budúcnosti:

laboru = čin "pracovať" je želaný, požadovaný, nariadený alebo cielený
estu = stav "byť" je želaný, požadovaný, nariadený alebo cielený

Sidu sur seĝo! - Seď na stoličke!

Rozkaz alebo prosba.
Estu viro! - Buď mužom!

Rozkaz alebo prosba.
Ludoviko, donu al mi panon. - Ľudovít, daj mi chlieb.
Ni legu la unuan ĉapitron. - Prečítajme si prvú kapitolu.

Vyjadrenie túžby.
Ĉu ni iru al la dancejo? - Pôjdeme tancovať?

Otázka o vôli. Skutočný zmysel tejto vety je najčastejšie zdvorilý návrh. Porovanjte s ďalšími zdvorilými prosbami.

Pri volitíve veľmi často vynechávame podmet, ak je zámenom vi: Venu tuj! = Vi venu tuj! Toto vynechanie je možné len v hlavnej vete, nie vo vedľajšej.

Volitív v ke-vetách

Volitív sa používa v ke-vetách , ak hlavná veta nejako vyjadruje vôľu, cieľ, názor a podobne:

Mi volas, ke vi laboru. - Chcem, aby si pracoval.

Práca je chcená.
Li petas, ke mi estu atenta. - Prosí, aby som dával pozor.
Estas necese, ke ni nun unu fojon por ĉiam faru finon al tiu ĉi stato. - Je nevyhnutné, aby sme teraz raz a navždy ukončili tento stav.

Zdvorilá žiadosť

Na zdvorilejšie vyjadrenie svojej vôle používame slovo bonvolu plus neurčitok. Môžeme pridať aj iný zdvorilostný výraz ako mi petas alebo podobne:

Bonvolu sidi ĉi tie! = Sidu ĉi tie, mi petas! - Prosím, sadnite si sem! = Sadnite si sem, prosím!
Bonvolu fermi tiun ĉi fenestron! = Fermu la fenestron, mi petas! - Prosím, zatvorte toto okno! = Zatvorte okno, prosím!

Určite nepoužívajte dvojitú formu U. Nehovorte: Bonvolu sidu....

Poznámka: Niektorí používajú namiesto toho bonvole ...U, napríklad: Bonvole sidu ĉi tie! Je to dosť logická alternatíva, ale nie je zvyčajná, ani tradičná.

Podmieňovací spôsob: koncovka US

Podmieňovacie sloveso, sloveso s koncovkou US, sa používa pre činy a stavy neskutočné, imaginárne alebo vymyslené. Tvar US nevyjadruje čas činu:

laborus = čin "pracovať" je imaginárny
estus = stav "byť" je imaginárny

Se mi estus riĉa, mi ne laborus. - Ak by som bol bohatý, nepracoval by som.

Jedná sa o nereálny, imaginárny stav a čin.
Se mi estus sana, mi estus feliĉa. - Ak by som bol zdravý, bol by som šťastný.
Se mi nur loĝus en palaco! - Keby som len býval v paláci!

Bývanie je želané, ale viem, že nie je možné, že je to len fantázia.
Mi ne farus la eraron, se li antaŭe dirus al mi la veron. - Neurobil by som chybu, keby mi predtým povedal pravdu.

Aj farus a dirus tu hovoria o imaginárnych činoch v minulosti. Ak chcem, minulosť môžeme vyjadriť pomocou estus dirinta.

Podmieňovací spôsob môžeme použiť na jemnejšie predloženie prosieb alebo túžob:

Mi dezirus aĉeti kelkajn aferojn. - Chcel by som si kúpiť niekoľko vecí.

Skutočná túžba, ale predstavená zdvorilo.
Ĉu mi povus havi la skribilon? - Mohol by som mať pero?

Veľmi zdvorilá, jemná prosba.
Ĉu vi bonvolus paroli iom pli silente? - Mohli by ste hovoriť trochu tichšie?

Veľmi zdvorilá, jemná prosba.

Podmieňovací spôsob sa často používa so slovíčkom se, ktoré vyjadruje podmienku, ale se automaticky nepotrebuje podmieňovací spôsob. Všetko závisí od zmyslu. Ak ide jasne o predstavu, používajme US, ale ak je čin alebo stav skutočný, používajme podmieňovací spôsob:

Se li estus ĉi tie, li certe mirus pri la malordo. - Keby tu bol, určite by sa čudoval pre neporiadok.

Vieme, že tu nie je, ale keby tu bol, čudoval by sa.
Se li estas ĉi tie, li certe miras pri la malordo. - Ak by tu bol, isto by sa divil tomu neporiadku.

Nevieme, či tu je, ale môže to tak byť. Ak to tak naozaj je, aj on sa naozaj čuduje.

V niektorých jazykoch sa slovesná forma pre podmieňovací spôsob používa aj na niečo, čo sme niekedy predpokladali. To esperanto vyjadruje zloženou slovesnou formou: estis ...onta alebo estis ...ota.

Neurčitok

Slovesá s koncovkou I len pomenúvajú čin alebo stav. Nevyjadrujú, či ide o skutočnosť, vôľu alebo predstavu. Nevyjadrujú ani čas. Neurčitok sa tradične považuje za základný tvar slovesa. Preto v slovníkoch sa slovesá vyskytujú v neurčitkovej forme.

Neurčitok sa často podobá činnému podstatnému menu: pracovať = myšlienka vykonávania práce; byť = myšlienka existencie. Sú však rozdiely .

Neurčitok sa vyskytuje vo vete v takých úlohách, ktoré má obyčajne substantívna vetná časť: podmet, predmet, pri-príslovkové určenie, atď.: Morti pro la patrujo estas agrable. Malbonaj infanoj amas turmenti bestojn. Kiu kuraĝas rajdi sur leono?

Niekedy neurčitok môže mať pred sebou aj predložku: Unu fajrero estas sufiĉa, por eksplodigi pulvon. Ale neurčitok nikdy nemôže mať koncovku N alebo J.

Neurčitok môže mať predmet, príslovkové určenia atď. rovnako ako prísudkové sloveso. Preto je neurčitok slovesom:

manĝi rapide - jesť rýchlo

Neurčitok má príslovkové určenie spôsobu.
poste manĝi - potom jesť

Neurčitok má príslovkové určenie času.
manĝi pomon - jesť jablko

Neurčitok má predmet.

Neurčitok však nemôže mať vlastný (gramatický) podmet. Nemôžeme povedať: mi manĝi, la knabino esti alebo podobne. Najčastejšie však existuje intuitívne chápaný podmet: podmet zmyslu .

Mnohé (ale nie všetky) neurčitky sú akoby skrátené ke-vety:

Mi ĝojas vin vidi! = Mi ĝojas, ke mi vin vidas! - Teším sa vidieť ťa! = Teším sa, že ťa vidím!
Mi vidis la knabon kuri. = Mi vidis, ke la knabo kuras. - Videl som chlapca bežať. = Videl som, že chlapec beží.

Neurčitok ako podmet

Neurčitok môže mať úlohu podmetu vo vete, keď chceme povedať, aký je čin neurčitku. Najčastejšie je prísudok vo forme esti:

Resti kun leono estas danĝere. - Byť s levom je nebezpečné.

To, čo je nebezpečné, je čin resti kun leono. Danĝere je predikatív pre resti. Má mať koncovku E, lebo je opisom slovesa.
Kritiki estas facile, fari [estas] malfacile. - Kritizovať je ľahké, robiť [je] ťažké.

To, čo je ľahké, je čin kritiki. To, čo je ťažké, je čin fari.

Neurčitok s prísudkovým slovesom

Neurčitok sa často používa spolu s prísudkovým slovesom, od ktorého závisí:

Mi povas kuri. - Môžem bežať.
Li volis veni. - Chcel prísť.
Ili devis cedi. - Museli ustúpiť.
En varmega tago mi amas promeni en arbaro. ≈ ...amas promenon... - Počas horúceho dňa milujem prechádzky v lese.
Ŝi komencis senti doloron kaj rigidiĝon. ≈ Ŝi komencis sentadon de doloro... - Začali cítiť bolesť a ztuhnutie. ≈ Začala cítenie bolesti...
Li ŝajnis subite kompreni. = Li ŝajnis subite komprenanta... - Zdalo sa, že zrazu pochopil. = Zdalo sa, že je zrazu chápajúci...

Neurčitok je predikatív podmetu li.
Nun ili ĉiuj iris dormi. = ...iris por dormi. - Teraz všetci šli spať. = ... šli, aby spali.

Keď má neurčitok úlohu príslovkového určenia vo forme por, obyčajne vynechávame predložku por.
Ŝi tuj kuris bati ŝin. = ...kuris por bati ŝin. - Hneď ju pribehla udrieť. = bežala, aby ju udrela.
Kaj vi ne hontas fanfaroni per ĉi tio? ≈ ...hontas pri fanfaronado... - A ty sa nehanbíš tým chváliť? ≈ ... hanbíš sa za vychvaľovanie...

Keď má neurčitok úlohu príslovkového určenia vo forme pri, obyčajne vynechávame predložku pri.
Feliĉe mi sukcesis ekbruligi la fajron. ≈ ...sukcesis pri ekbruligado de la fajro. - Našťastie sa mi podarilo zapáliť oheň. ≈ ... podarilo sa mi zapaľovanie ohňa.

Vo všetkých predchádzajúcich príkladoch podmet zmyslu neurčitku je rovnaký ako podmet prísudkového slovesa. Ale v niektorých prípadoch neurčitok má iný podmet než prísudok.

Niektoré prísudky vyjadrujú čin, ktorý chce ovplyvniť činnosť iného človeka (alebo veci). Tieto slovesá sú napríklad (mal)permesi, ordoni, doni, destini, peti, instrui, instrukcii, devigi, lasi, inviti, voki, sendi, (mal)konsili, komandi, konvinki, persvadi, memorigi a (mal)rekomendi. Ovplyvňovaný človek (alebo vec) sa vyskytuje pri takýchto slovesách ako príslovkové určenie vo forme al alebo príslovkové určenie s koncovkou N. Keď sa neurčitok vyskytuje spolu so slovesom, podmet zmyslu neurčitku je ovplyvňovaný človek alebo vec:

Mi malpermesis al li fari tion. - Zakázal som mu to urobiť.

Podmet pre fari je li.
Ili ordonis al mi veni antaŭ la vesperiĝo. - Nariadil mi prísť pred zotmením.

Podmet pre veni je mi.
La reĝo Aĥaŝveroŝ ordonis venigi al li la reĝinon Vaŝti. - Kráľ Ahasvér nariadil, aby mu priviedli kráľovnú Vasti.

Podmet pre venigi sú tí, ktorým kráľ rozkázal. Sú intuitívne chápaní, ale mohli by sa vyskytovať ako príslovkové určenie vo forme al: ...ordonis al iuj venigi...
Mi petas vin trinki. = Mi petas vin, ke vi trinku. - Prosím vás piť. = Prosím vás, aby ste pili.

Sloveso promesi nepatrí do tejto skupiny: Mi promesis al li veni al la festo. = Mi promesis al li, ke mi venos al la festo. Podmet zmyslu pre veni je podmet predikatívneho slovesa.

Keď prísudkové sloveso je vo forme vidi, aŭdi, senti, imagi alebo podobne, môže sa vyskytnúť neurčitok, ktorý je predikatívom predmetu prísudkového slovesa. Vtedy je ten predmet podmetom zmyslu neurčitku:

Mi vidis la knabon kuri. - Videl som chlapca bežať.

Kuri je predikatív pre la knabon, predmet pre vidis. Podmet pre kuri je la knabo. = Mi vidis la knabon kuranta. Mi vidis, ke la knabo kuras.
Mi hodiaŭ matene vidis danci miajn knabinojn. - Dnes ráno som videl tancovať dve dievčatá.

Tancovali dievčatá.

Neurčitok ako doplnok

Neurčitok môže byť doplnkom podstatného alebo prídavného mena (najčastejšie činného):

Forte min doloras la nepovado helpi vin sur via malfacila vojo. = Forte min doloras, ke mi ne povas helpi vin... - Silno ma bolí neschopnosť pomôcť ti na tvojej ťažkej ceste. = Silno ma bolí, že ti nemôžem pomôcť...
Mi ricevas grandan deziron edziĝi. = Mi ekdeziregas edziĝi. - Dostávam veľkú chuť oženiť sa. = Mám veľkú chuť oženiť sa.
Lia propono elekti novan prezidanton ne estis akceptita. - Jeho návrh zvoliť nového predsedu nebol prijatý.
Vi havis nenian rajton paroli al mi en tia maniero. - Nemal si žiadne právo rozprávať sa so mnou týmto spôsobom.
Ŝi ricevis la taskon trovi trinkaĵon. = ...la taskon, ke ŝi trovu trinkaĵon. - Dostala úlohu nájsť nápoj. = ... úlohu, aby našla nápoj.
Mi estas kapabla instrui nur la francan lingvon. ...kapablas instrui... - Som schopný učiť len francúzsky jazyk. = ... dokážem učiť...
Mi estas preta iri por vi piede al la fino de la mondo. - Som pripravený ísť pre teba pešo na koniec sveta.

Neurčitok s predložkami

Obyčajne nevyjadrujeme vetnú úlohu neurčitku, ale nechávame to v kontexte. Predsa len niekedy je nutné vyjadriť vetnú úlohu neurčitku pomocou predložky. Zo všetkých predložiek tradične len por, anstataŭ a krom príjmame pred neurčitkom. Sen sa však stáva čoraz častejším pred neurčitkom.

Ni ĉiuj kunvenis, por priparoli tre gravan aferon. - Všetci sme sa zišli porozprávať sa o veľmi dôležitej veci.

Tvar por + neurčitok používa najmä vtedy, keď má neurčitok ten istý podmet ako prísudok. Ak sú dva podmety rozdielne, najčastejšie majú neurčitok bez predložky: Ŝi invitis min trinki kafon. = ...por ke mi trinku kafon. Po slovesách pohybu ako iri a kuri dávame prednosť neurčitku bez por, aj keď sú dva podmety identické: Mi iros ripozi. = Mi iros por ripozi.
Ĉi tie ne ekzistas akvo por trinki. ≈ Ĉi tie ne ekzistas trinkebla/trinkota akvo. - Tu neexistuje voda na pitie. ≈ Tu neexistuje pitná voda.

Ak je neurčitok doplnkom podstatného mena, používame por nezávisle od podmetu zmyslu.
En la domo estas jam nenio por manĝi. - V dome nie je nič na jedenie.
La aliaj anasoj preferis naĝadi en la kanaloj, anstataŭ viziti ŝin. - Ostatné kačky radšej plávali v kanáloch namiesto toho, aby ju navštívili.
Vi nenion povas fari krom kunbati viajn dentojn. - Nemôžeš nič urobiť iné, len škrípať zubami.
Ne ekzistas alia bono por la homo, krom manĝi kaj trinki. - Nejestvuje iné dobro pre človeka, len jesť a piť.
Tion mi ne povus fari sen detrui mian reputacion. = ...sen detruo de mia reputacio / ... ne detruante mian reputacion. - To by som nemohol uribiť bez toho, aby som si zničil dobrú povesť. = ... bez zničenia svojej dobrej povesti / ... zničiac svoju dobrú povesť.
Sen manĝi kaj trinki oni ne povas vivi. = Sen manĝado kaj trinkado... - Bez jedenia a pitia nemôžeme žiť. = Bez jedenia a pitia...

Medzi antaŭ a neurčitok vkladáme porovnávacie slovíčko ol:

Oni devas iri longan distancon, antaŭ ol veni al la rivero. = ...antaŭ ol oni venas al la rivero. - Musíme prejsť dlhú vzdialenosť, kým prídeme k rieke. = ... skôr, než prídeme k rieke.
Antaŭ ol foriri li ŝlosis la pordon. = Antaŭ ol li foriris... - Skôr, než odišiel, zamkol dvere. = Skôr, než odišiel...

Používanie iných predložiek pred neurčitkom je nelogické, ale môže pre nezvyčajnosť vyvolať nedorozumenie.

Neurčitok pred prísudkom

Niekedy vidíme vety alebo vedľajšie vety, v ktorých jediným slovesom je neurčitok. Ten sa podľa zmyslu rovná volitívu alebo výrazu so slovom povi:

Grandega hundo metis sur min sian antaŭan piedegon, kaj mi de teruro ne sciis, kion fari. = ...kion mi faru. - Obrovský pes na mňa položil svoju prednú obrovskú labu a od hrôzy som nevedel, čo robiť. = ... čo mám robiť.
Mi efektive jam ne scias, kiel ĝin klarigi. = ...kiel mi ĝin klarigu. - Naozaj už neviem, ako to vysvetliť. = ako to mám vysvetliť.
Ili ne havas, kion manĝi, ili ne havas, per kio hejti la fornon. = Ili ne havas (ion), kion ili/oni povus manĝi, ili ne havas (ion), per kio ili povus hejti la fornon. - Nemajú, čo jesť, nemajú, čím zakúriť v peci. = Nemajú (niečo), čo by mohli jesť, nemajú (niečo), čím by mohli zakúriť v peci.
Mi havis tiam apud mia domo foson, kiu, se preni la plej malmulte, havis almenaŭ ok futojn da larĝeco. = ...se oni prenu la plej malmulte... - Mal som vtedy pri dome jamu, ktorá, ak mám brať najmenej, mala aspoň osem stôp. = ak mám brať čo najmenej...
Ĉu esti aŭ ne esti, — tiel staras nun la demando. = Ĉu mi estu aŭ ne estu... - Byť či nebyť - to je teraz otázka. = Mám byť alebo nemám byť...
Kion fari? = Kion oni/mi/vi faru? - Čo robiť? = Čo máme/mám/máš robiť?

Niekedy vidíme, že sa neurčitky používajú namiesto rozkazovacích volitívov. Vtedy rozkaz dostáva neutrálny významový odtienok, nie je ani zdvorilý, ani nezdvorilý, ale jednoducho je konštatovaním. Podmet zmyslu neurčitku je celkom všeobecné oni. Takéto použitie je zriedkavé: Nur prunti, sed ne restigi al si! = Oni povas nur prunti... Namiesto rozkazovanie pomocou tvaru U, hovoriaci vyjadruje svoju vôľu ako jednoduché konštatovanie neoddiskutovateľnej skutočnosti. Por landoj ne menciitaj en la listo sin turni al LF-KOOP, Svislando. Jednoduché konštatovanie, ako sa máme zachovať, aby sme niečo objednali v LF-KOOP.

Neurčitky a činné podstatné mená

Neurčitky a činné podstatné mená sú podobné, existujú však rozdiely. Neurčitok má vždy intuitívne chápaný podmet zmyslu, ktorý je najčastejšie identický s podmetom prísudku. Činné podstatné meno je však nezávislé od podmetu. Činné podstatné meno pomenúva čin bez toho, aby bral do úvahy eventuálneho činiteľa. Význam vety sa teda môže zmeniť, ak zmeníme neurčitok na činné podstatné meno:

Malbonaj infanoj amas turmenti bestojn. = Ili amas, kiam ili mem turmentas bestojn. - Zlé deti veľmi rady trápia zvieratá. = Majú veľmi rady, keď trápia zveratá.
Malbonaj infanoj amas turmentadon de bestoj. = Ili amas turmentadon de bestoj, ĉu ili mem turmentas, ĉu iu alia turmentas. - Zlé deti majú radi trápenie zvierat. = Majú radi trápenie zvierat, či už ich trápia sami alebo trápi niekto iný.
Mi promesis amuziĝi. = Mi promesis, ke ĝuste mi amuziĝos. - Sľúbil som sa zabávať. = Sľúbil som, že sa budem zabávať.
Mi promesis amuziĝon. = Mi promesis, ke okazos amuziĝo. - Sľúbil som zábavu. = Sľúbil som, že bude zábava.

Nezáleží na tom, kto sa bude zabávať.