Nominatív (bez predložky, bez akuzatívnej koncovky) používame pri týchto vetných členoch:
Podmet
Podmet je vykonávateľom deja prísudku. Podmet musí byť vždy v nominatíve:
- La patro donis al mi dolĉan pomon. - Otec mi dal sladké jablko.
- Ili promenadis. - Prechádzali sa.
- La soldato pafis. - Vojak strieľal.
- Subite granda hundo alsaltis el inter la arbetaĵoj. - Zrazu spomedzi kríčkov priskočil veľký pes.
- Ĉu vi aŭdis jam tiun historion? - Už ste počuli ten príbeh?
- La folioj faladis de la arboj. - Zo stromov padali listy.
- Tio surprizis min. - To ma prekvapilo.
- Estis iam malgranda knabino. - Bolo raz malé dievčatko.
- Mankas al mi nenio. - Nič mi nechýba.
- Ŝi estas tre maljuna. - Je veľmi stará.
Oslovenie
Vetný člen oslovenie vyjadruje, ku komu je výpoveď smerovaná. Oslovením býva zvyčajne meno adresáta, ktoré vyslovíme samostatne, aby sme upútali jeho pozornosť. Oslovenie väčšinou vyčleňujeme od zvyšku vety čiarkou (alebo čiarkami z oboch strán). Oslovenie musí byť vždy v nominatíve:
- Elizabeto, ĉu vi scias, kie la hundo estas? - Alžbeta, vieš, kde je ten pes?
- Mi konstatis, kara Petro, ke vi ne estis en la lernejo hodiaŭ. - Zistil som, milý Peter, že si dnes nebol v škole.
- Mi deziras al vi bonan tagon, sinjoro! - Želám vám dobrý deň, pane!
- Estimata prezidanto, mi ŝatus fari jenan proponon. - Vážený pán predseda, rád by som predniesol návrh.
Tesný prístavok
Substantívny vetný člen môže mať zhodný prívlastok, ktorý vyjadruje identitu veci, zvyčajne jej vlastným menom. Takýto tesný prístavok stojí vždy za slovom, ktoré rozvíja, a je vždy v nominatíve:
-
Tio estis en la monato Majo. - Bolo to v mesiaci máj.
Ten mesiac sa volá "Majo". Majo je tesný prístavok, ktorý ako prívlastok rozvíja monato.
- Ni vizitis la urbon Seulo. - Navštívili sme mesto Seul.
- La ĉefurbo de Britio estas Londono, sed ankaŭ en Kanado kaj Usono oni havas urbojn Londono. - Hlavným mestom Anglicka je Londýn, ale aj v Kanade a USA majú mestá Londýn.
- Sinjoro Petro kaj lia edzino tre amas miajn infanojn. - Pán Peter a jeho žena veľmi ľúbia moje deti.
Často môžeme pred tesný prístavok pridať slovné spojenie kiu nomiĝas: monato, kiu nomiĝas Majo; urbon, kiu nomiĝas Seulo; urbojn, kiuj nomiĝas Londono
Pred tesným prístavkom nepoužívame predložku de: la urbo de Nov-Jorko, la ŝtato de Keralo, la Popola Respubliko de Ĉinujo. Správne sú len: la urbo Nov-Jorko, la ŝtato Keralo, la Popola Respubliko Ĉinujo
Porovnajte tesný a voľný prístavok.
Predikatív
Predikatív je vetný člen, ktorý rozvíja (opisuje) podmet alebo predmet prostredníctvom prísudku. Predikatív býva zvyčajne v nominatíve.
Podmetový predikatív
Sloveso esti je hlavné sloveso, ktoré viaže opis k podmetu. Ďalšie opisné slovesá sú napr. (far)iĝi, ŝajni, montriĝi a nomiĝi.
Podmetový predikatív býva najčastejšie prídavné meno (ktoré môže byť rozvité) alebo slovo bez gramatickej koncovky, ktoré má tvar prídavného mena:
-
Ŝi estis terure malbela. - Bola hrozne škaredá.
Terure malbela opisuje ŝi. Opis je sprostredkovaný slovesom estis.
-
La patro estas sana. - Otec je zdravý.
Sana je opisom la patro.
- La dentoj de leono estas akraj. - Zuby leva sú ostré.
- Ili fariĝis trankvilaj. - Upokojili sa.
- La juna vidvino fariĝis denove fianĉino. - Mladá vdova sa opäť zasnúbila.
-
Ŝi aspektis kolera. - Vyzerala nahnevane.
So slovesom aspekti však často používame nie prídavné meno ako predikatív, ale príslovku v úlohe príslovkového určenia spôsobu: En la novaj vestoj ŝi aspektis tiel elegante kaj bele. (V tých nových šatách vyzerala tak elegantne a pekne.)
-
Ordinare li ne estas tia. - Zvyčajne taký nebýva.
Slovo bez gramatickej koncovky tia, ktoré sa správa ako prídavné meno, rozvíja podmet li prostredníctvom slovesa estas.
Podmetovým predikatívom môže byť aj substantívny vetný člen v nominatíve:
-
Leono estas besto. - Lev je zviera.
Besto opisuje leono (druh).
- Januaro estas la unua monato de la jaro. - Január je prvý mesiac v roku.
- Mi scias, kio mi estas. - Viem čo som.
- Mia frato fariĝos doktoro. - Môj brat bude lekárom.
Podmetovým predikatívom môže byť aj substantívny vetný člen s predložkou. Takýmto opisom vyjadríme vlastnosť. Často je možné preformulovať takýto opis na prídavné meno:
- Li estas hodiaŭ en kolera humoro. = Li estas hodiaŭ kolerhumora. - Dnes je v nahnevanej nálade.
- Ili estas de la sama speco. = Ili estas samspecaj. - Sú rovnakého druhu.
Pokiaľ je rozvíjaný podmet neurčitkom alebo vedľajšou vetou, používame v úlohe predikatívu namiesto prídavného mena príslovku:
- Resti kun leono estas danĝere. - Ostať s levom je nebezpečné.
- Estas pli bone, ke ni tie ĉi manĝu kaj iru en la urbon vespere. - Bude lepšie, ak sa tu najeme a večer pôjdeme do mesta.
Aj vtedy, keď vo vete nie je podmet, používame namiesto prídavného mena príslovku. Vtedy sa predikatív viaže na celú situáciu:
-
Estis al mi tiel terure! - Bolo mi tak hrozne!
Estis terure je všeobecný popis situácie.
- Ĉu hodiaŭ estas varme aŭ malvarme? - Je dnes teplo alebo zima?
Ak je podmetom zamlčané podstatné meno alebo zámeno, musíme použiť tvar prídavného mena: La mastro traktis min tre bone, kaj estis tre afabla. = ...kaj li estis tre afabla. Estu kuraĝa! = Vi estu kuraĝa!
Predmetový predikatív
Niektoré slovesá sa môžu spájať s opisom predmetu vety. Napriek tomu, že takéto predikatívy opisujú priamy predmet, nepridávame k nim koncovku N:
-
Vi farbas la domon ruĝan. (= Vi farbas la ruĝan domon.) - Maľuješ červený dom.
Ruĝan je tu zhodný prívlastok slova la domon. = Vi farbas tiun domon, kiu jam estas ruĝa. Vo vete sa nehovorí o tom, akú farbu bude mať dom po namaľovaní.
-
Vi farbas la domon ruĝa. = Vi farbas la domon tiel, ke ĝi fariĝas ruĝa. - Maľuješ dom načerveno. = Maľuješ dom tak, že sa stáva červeným.
Ruĝa je predikatív od la domon, čiže predmetový predikatív. Červená farba sa objavuje ako výsledok deja farbi. Vo vete sa nehovorí o tom, akú farbu mal dom predtým. (Môžeme tiež povedať: Vi farbas ruĝa la domon. Nie je však možné: Vi farbas la ruĝa domon.)
Predmetovým predikatívom môže byť prídavé meno alebo slovo bez gramatickej koncovky, ktoré má tvar prídavného mena:
- Ĉu vi farbos vian ruĝan domon verda? - Namaľuješ svoj červený dom nazeleno?
- Ne, ni preferas ĝin flava. = Ne, ni preferas, ke ĝi estu flava. - Nie, páči sa nám žltý. = Nie, preferujeme, aby bol žltý.
- Ŝi trovis la Francajn vinojn tre bonaj. = Ŝi trovis, ke ili estas tre bonaj. - Považovala francúzske vína za veľmi dobré.
- Neniam mi vidis lin tia. = Neniam mi vidis, ke li estas tia. - Nikdy som ho takého nevidel.
- La ĝojo kaj surprizo faris lin muta! - Od radosti a prekvapenia onemel!
Niekedy takýto adjektívny opis priameho predmetu zodpovedá významovo vete s kiam a vyjadruje stav, ktorý nezávisí od deja prísudku. Vtedy môžeme použiť akuzatív:
-
Ni lin trovis malvivan. = Ni lin trovis, kiam li estis malviva. - Považovali sme ho za mŕtveho. = Našli sme ho, keď bol mŕtvy.
Koncovka N v malvivan môže prispieť k väčšej zrozumiteľnosti, ale môžeme ju aj vypustiť. Bez N by mohla veta znamenať aj: Ni lin trovis, kaj trovis, ke li estas malviva.
-
Mi ŝatas la matenmanĝajn ovojn malmolaj(n). = Mi ŝatas la matenmanĝajn ovojn, kiam ili estas malmolaj. Mi ŝatas, ke la matenmanĝaj ovoj estu malmolaj.
- Vajíčka na raňajky mám rád natvrdo. = Na raňajky mám rád vajíčka, ktoré sú uvarené natvrdo. Niektorí hovoriaci v takýchto vetách používajú N, iní uprednostňujú prídavné meno bez N. Vo význame nie je prakticky žiadny rozdiel.
Predmetovým predikatívom môže byť substantívny vetný člen v nominatíve:
- Mi elektis lin prezidanto. = Mi elektis lin, ke li estu prezidanto. - Vybral som ho za predsedu.
- Vin mi volas fari mia edzo! = Mi volas fari tiel, ke vi estos mia edzo. - Teba chcem za svojho manžela!
- Ĉemizojn, kolumojn, manumojn kaj ceterajn similajn objektojn ni nomas tolaĵo. - Košele, goliere, manžety a podobné predmety voláme bielizeň.
Pri niektorých slovesách môžeme namiesto toho použiť výraz s kiel: Ili elektis ŝin kiel kasiston.
Niekedy môže byť predmetovým predikatívom vetný člen s predložkou:
- Ŝi lin trovas laŭ sia gusto. = Ŝi trovas, ke li estas laŭ ŝia gusto. - Myslí si, že je akurát pre ňu.
- Mi preferas ĝin sen sukero. - Mám to radšej bez cukru.
Ak je predmetom vety neurčitok, alebo vedľajšia veta, používa sa v úlohe predmetového predikatívu príslovka. V praxi takýto prípad nastáva takmer výlučne pri slovesách opinii a trovi (v špeciálnom význame "opinii [ke io estas ia]"):
-
Ili trovis saĝe forkuri. - Považovali za múdre ujsť.
(Boli toho názoru, že je múdre ujsť.)
-
Mi opinias taŭge, ke Petro faru la tutan laboron sola. - Považoval som za vhodné, aby Peter urobil celú prácu sám.
(Bol som toho názoru, že je vhodné, aby Peter urobil celú prácu sám.)
Poznámka: Podľa niektorých gramatikov sa majú v takýchto vetách používať prídavné mená, pretože sú toho názoru, že tvar príslovky by sa mohol omylom chápať ako príslovkové určenie spôsobu. Odporúčajú preto, aby sa hovorilo napr. Ili trovis saĝa forkuri.
Kontrolná metóda
Ak si nie sme istí, či ide o zhodný prívlastok alebo o predmetový predikatív, môžeme predmet nahradiť zámenom (lin, ŝin, ĝin, ilin a pod.). Zhodný prívlastok vtedy zvykneme odstrániť, pretože je časťou predmetu. Predikatív však máme tendenciu ponechať, pretože je samostatným vetným členom, bez ktorého by veta nemala význam: Ĉu vi farbas la domon ruĝan? → Ĉu vi farbas ĝin? Ruĝan je zhodný prívlastok. Ĉu vi farbas la domon ruĝa? → Ĉu vi farbas ĝin ruĝa? Ruĝa je predmetový predikatív.