Tu nájdete stručné vysvetlivky k dôležitým termínom použitým v tejto gramatike. Vysvetlivky sú písané z pohľadu gramatiky esperanta. V iných gramatikách (či už esperanta, alebo iných jazykov) môžu byť tieto termíny použité inak. Terminológia v gramatike lernu! sa viac-menej riadi gramatikou Plena Analiza Gramatiko od autorov Kalocsay a Waringhien.

adjektivo (prídavné meno)

Slovo používané na opis podstatného mena alebo slova bez gramatickej koncovky, ktoré vystupuje ako podstatné meno.

adjekto (príslovkové určenie)

Časť vety, ktorá vyjadruje, kde, kedy, akým spôsobom a pod. sa uskutočňuje dej (alebo stav) prísudku. Príslovkovým určením je každá časť vety okrem prísudku, podmetu, predmetu a predikatívu.

adverbo (príslovka)

Slovo opisujúce niečo, čo nie je podstatné meno, ani slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako podstatné meno. Príslovka teda rozvíja sloveso, prídavné meno, slovo bez koncovky vystupujúce ako prídavné meno alebo príslovka, inú príslovku alebo celú vetu.

afikso (afix)

Koreň (morféma) používaný najmä na tvorbu zložených slov: prípona (sufix) alebo predpona (prefix).

afrikato (afrikáta, polosykavka)

Spoluhláska vznikajúca, keď prúd vzduchu musí prekonať úplnú prekážku, ale len natoľko, že vzniká trený zvuk.

aktivo (aktívum)

Zvyčajný typ vety, v ktorom je podmet vykonávateľom deja vyjadreného prísudkom. Pozri pasívum.

akuzativo (akuzatív)

Koncovka -N

apozicio (prístavok)

Časť vety, ktorá zvyčajne vyjadruje inými slovami obsah inej časti vety, stojacej pred ňou.

epiteto (zhodný prívlastok)

Prídavné meno, príslovka alebo slovo bez gramatickej koncovky vystupujúce ako prídavné meno či príslovka, priamo opisujúce iné slovo.

finitivo (finitívum)

Tvar slovesa, ktorý možno použiť ako prísudok.

frikativo (trená hláska)

Spoluhláska tvorená trením prúdu vzduchu z dôvodu neúplnej prekážky (zúženia).

futuro (budúci čas)

Tvar slovesa, ktorý vyjadruje dej alebo stav v budúcnosti.

imperativo (rozkazovací spôsob)

Slovesný spôsob, ktorý vyjadruje rozkaz (jeden z prípadov použitia volitívu v esperante).

indikativo (oznamovací spôsob)

Slovesný spôsob, ktorý označuje reálny dej alebo stav.

infinitivo (infinitív)

Slovesný spôsob, ktorý neutrálne označuje dej alebo stav bez vyjadrenia, či ide o reálnu skutočnosť, vôľu či predstavu.

interjekcio (citoslovce)

Slovo bez gramatickej koncovky, vyjadrujúce emóciu.

kondicionalo (podmieňovací spôsob)

Slovesný spôsob, ktorý označuje nereálny dej alebo stav, predstavu či fantáziu.

konjunkcio (spojka)

Slovo bez gramatickej koncovky, ktoré spája rovnaké vetné členy.

konsonanto (spoluhláska)

Hláska tvorená prekážkou v prúde vzduchu.

lateralo (laterála)

Spoluhláska tvorená prekážkou v strede prúdu vzduchu. Vzduch prúdi po oboch stranách prekážky.

modo (slovesný spôsob)

Jedna zo slovesných kategórií, ktorá vyjadruje postoj hovoriaceho k výpovedi. Esperanto rozlišuje nasledovné slovesné spôsoby: neurčitok, oznamovací spôsob, volitív a podmieňovací spôsob.

nazalo (nosovka)

Spoluhláska tvorená kompletnou prekážkou v prúde vzduchu. Vzduch prúdi namiesto toho nosovou dutinou.

negacio (zápor)

Slovo bez gramatickej koncovky vyjadrujúce zápor, popretie.

netransitiva (neprechodný)

(o slovese) Také, ktoré nemôže mať priamy predmet.

nominativo (nominatív)

Podstatné meno alebo slovo bez gramatickej koncovky v tejto úlohe, ktoré nemá predložku ani akuzatívnu koncovku.

numeralo (číslovka)

Slovíčko, ktoré vyjadruje počet.

objekto (predmet)

Vetný člen, ktorý označuje to, čo je priamo zasiahnuté dejom prísudku. Niekedy hovoríme o "priamom predmete" a naopak "nepriamom predmete". Nepriamy predmet nazývame v tejto gramatike príslovkové určenie s predložkou al. Bežný (priamy) predmet sa označuje tiež ako "predmet v akuzatíve". Nepriamy predmet sa tradične označuje ako "predmet v datíve".

participo (príčastie)

Slovo označujúce dej alebo stav ako vlastnosť jeho podmetu alebo predmetu.

pasivo (trpný rod)

Druh "inverznej" vetnej konštrukcie, v ktorej to, čo je zvyčajne (v aktíve) predmetom, vystupuje ako podmet.

plozivo (explozíva)

Spoluhláska tvorená prudkým uvoľnením úplnej prekážky v prúde vzduchu.

pluralo (množné číslo)

Plurál, gramatické číslo vyjadrujúce mnohosť, kvantitu.

predikativo (predikatív)

Samostatný vetný člen, ktorý opisuje podmet alebo predmet pomocou slovesa.

predikato (prísudok)

Hlavné sloveso vo vete. Sloveso, ktoré má zvyčajne podmet.

prefikso (predpona, prefix)

Afix, časť slova, ktorú pridávame pred koreň slova.

prepozicio (predložka)

Slovo bez gramatickej koncovky, ktoré označuje, akú úlohu vo vete má výraz stojaci za ním.

preterito (préteritum, minulý čas)

Tvar slovesa, ktorý vyjadruje dej alebo stav v minulosti.

prezenco (prítomný čas)

Tvar slovesa, ktorý vyjadruje dej alebo stav v súčasnosti.

pronomo (zámeno )

Slovo bez gramatickej koncovky, ktoré zastupuje podstatné meno.

singularo (jednotné číslo)

Singulár, gramatické číslo vyjadrujúce jednosť.

subjekto (podmet)

Vetný člen, ktorý (v aktívnej vete) označuje vykonávateľa deja prísudku.

subjunkcio (podraďovacia spojka)

Slovo bez gramatickej koncovky, ktoré uvádza vedľajšiu vetu a pripája ju k hlavnej vete.

substantivo (podstatné meno)

Slovo, ktoré môže vystupovať ako hlavné slovo vetného člena podmetu, predmetu, vokatívu, príslovkového určenia, zhodného prívlastku, doplnku alebo predikatívu.

sufikso (prípona, sufix)

Afix, časť slova, ktorú pridávame za koreň slova.

suplemento (nezhodný prívlastok)

Priamy opis (slova, ktoré nie je slovesom), ktorého vzťah k opisovanému slovu označuje predložka alebo akuzatívna koncovka.

transitiva (prechodný)

(o slovese) Také, ktoré môže mať {3}priamy predmet{4}.

verbo (sloveso)

Slovo, ktoré vyjadruje dej alebo stav a ktoré môže plniť úlohu prísudku vo vete. Za sloveso však považujeme aj {neurčitok, napriek tomu, že túto formu zvyčajne nemožno použiť ako prísudok.

vibranto (vibranta)

Spoluhláska tvorená viacerými rýchlymi prekážkami a uvoľneniami tejto prekážky za sebou (vibráciou jazyka).

vokalo (samohláska)

Hláska tvorená bez prekážky v prúde vzduchu, ktorá môže byť nositeľom prízvuku.

vokativo (oslovenie)

Výraz označujúci toho, ku komu smeruje výpoveď. V esperante, na rozdiel od slovenčiny, vystupuje ako vetný člen.

volitivo (volitív)

Slovesný spôsob, ktorý vyjadruje, že dej alebo stav nie je reálny, ale len chcený, želaný.

vorteto (slovo bez gramatickej koncovky)

Slovo, ktoré nepotrebuje koncovku, ale ktoré sa môže vo vete objaviť také, aké je.