11 Zámená / Gramatika

Zámeno je slovo bez gramatickej koncovky, ktoré nahrádza celý substantívny vetný člen.

Osobné zámená

mi: ≈ "hovoriaci"
ni: ≈ "hovoriaci a iné osoby"
vi: ≈ "oslovená osoba/osoby"
li: ≈ "oslovená osoba mužského pohlavia alebo osoba, ktorej pohlavie nepoznáme"
ŝi: ≈ "osoba ženského pohlavia, o ktorej hovoríme"
ĝi: ≈ "vec, zviera alebo dieťa, o ktorom hovoríme"
ili: ≈ "ľudia, veci alebo zvieratá, o ktorých hovoríme"
oni: ≈ "bližšie neurčená osoba/osoby"
si: ≈ "tá istá osoba ako podmet", okrem prípadov mi, ni alebo vi

Osobné zámená môžu mať akuzatívnu koncovku N:

Mi amas vin. - Milujem ťa.
Ilin konas Karlo. - Karol ich pozná.
Ĉu vi ĝin vidas? - Vidíš ho?
Elizabeto lavas sin en la lago. - Alžbeta sa umýva v jazere.

Privlastňovacie zámená

Pridaním koncovky A k osobným zámenám utvoríme privlastňovacie zámená, ktoré sa správajú ako prídavné mená:

mia: "môj..."
nia: "náš..."
via: "váš..." / "tvoj..."
lia: "jeho..."
ŝia: "jej..."
ĝia: "jeho..." (od zámena ono)
ilia: "ich..."
onia: patriaci bližšie neurčenej osobe
sia: "svoj..."

K privlastňovacím zámenám môžeme pridať koncovky J a N, rovnako ako ku všetkým prídavným menám: mia ĉambro — miaj ĉambroj — mian ĉambron — miajn ĉambrojn

Keď privlastňovacie zámeno stojí pred podstatným menom, má funkciu prostriedku na vyjadrenie určitosti a vtedy nepridávame la. Privlastňovacie zámeno nás informuje o vlastníkovi a dostatočne vyjadruje určitosť. Ak však privlastňovacie zámeno nahradíme výrazom s de, musíme normálne pridať la: ilia ĉambro = la ĉambro de ili, mia edzo = la edzo de mi

Keď sa privlastňovacie zámeno vyskytuje samostatne, nie je prostriedkom na vyjadrenie určitosti, a teda nevyjadruje určitosť. Aby sme vyjadrili určitosť, pridáme la:

Tiu ĉi libro estas mia. - Táto kniha je moja.
Tiu ĉi libro estas la mia. - Táto kniha je tá moja.
Mia aŭto estas difektita. Ni provu la vian. La vian = vian aŭton. - Moje auto je pokazené. Vyskúšajme to tvoje (= tvoje auto).

Ak je však kontext dostatočne jasný, môžeme niekedy la pred samostatne stojacim zámenom vynechať:

Li pli ŝatas mian domon ol (la) sian. = ...ol sian domon. - Má radšej môj dom než (ten) svoj. = než svoj dom

Ostatné zámená

Aj niektoré ďalšie slová bez gramatickej koncovky sú zámenami (ale nie osobnými), napr. tabuľkové slová zakončené na O, U a ES a výraz ambaŭ.

Prvá osoba

Mi

Mi vyjadruje jednotné číslo. Nevyjadruje pohlavie. Mi a mia používa hovoriaci na hovorenie o sebe samom. V gramatike ide o prvú osobu.

Mi venas de la avo, kaj mi iras nun al la onklo. - Idem od dedka a teraz idem k strýkovi.
Mi foriras, sed atendu min, ĉar mi baldaŭ revenos. - Odchádzam, ale čakaj ma, pretože sa čoskoro vrátim.
Por miaj kvar infanoj mi aĉetis dek du pomojn. - Kúpil som pre moje štyri deti dvanásť jabĺk.
Kiam mi finos mian laboron, mi serĉos mian horloĝon. - Keď dokončím prácu, pohľadám moje hodinky.
Mi prenos miajn glitilojn kaj iros gliti. - Zoberiem si svoje korčule a pôjdem sa kočuľovať.

Ni

Ni vyjadruje množné číslo. Nevyjadruje pohlavie. Ni a nia používa hovoriaci, keď hovorí o sebe a o inej osobe/osobách. Ni môže znamenať mi kaj unu alia persono (ja a jedna ďalšia osoba), mi kaj pluraj aliaj personoj (ja a viacero ďalších osôb), mi kaj ĉiuj aliaj homoj (ja a všetci ostatní) alebo mi kaj vi (ja a ty). Zámeno ni niekedy zahŕňa aj adresáta, niekedy nie. Ktoré osoby sú v ňom zahrnuté, sa dozvieme iba z kontextu:

Ni vidas per la okuloj kaj aŭdas per la oreloj. - Vidíme očami a počujeme ušami.
Ni disiĝis kaj iris en diversajn flankojn: mi iris dekstren, kaj li iris maldekstren. - Rozdelili sme sa a išli na rôzne strany: ja som išiel vpravo a on išiel vľavo.

Ni = "ja a on"
Kiam vi ekparolis, ni atendis aŭdi ion novan, sed baldaŭ ni vidis, ke ni trompiĝis. - Keď ste začali hovoriť, očakávali sme niečo nové, ale čoskoro sme videli, že sme sa sklamali.

Ni = "ja a iní ľudia, ale nie adresát"
La nokto estis tiel malluma, ke ni nenion povis vidi eĉ antaŭ nia nazo. - Noc bola tak temná, že sme nemohli nič vidieť dokonca ani pred naším nosom.
La junulo aliĝis al nia militistaro kaj kuraĝe batalis kune kun ni kontraŭ niaj malamikoj. - Mladík sa prihlásil do nášho vojska a odvážne bojoval spolu s nami proti našim nepriateľom.
Kiam vi vidis nin en la salono, li jam antaŭe diris al mi la veron. - Povedal mi pravdu už predtým, ako ste nás videli v salóne.

Ni = "ja a on"

Druhá osoba

Vi

Vi a via používa hovoriaci, keď hovorí o osobách, s ktorými sa rozpráva. Vi a via môže zahŕňať aj iné osoby, ktoré nejakým spôsobom patria do tej istej skupiny ako adresát. V gramatike ide o druhú osobu. Tvar vi sa používa vo význame "ty" aj "vy", t. j. pre jednu aj viac osôb. Vi teda v niektorých prípadoch vyjadruje jednotné číslo, inokedy množné. Vi nevyjadruje pohlavie a je neutrálne z hľadiska hierarchie (nerozlišujeme tykanie a vykanie):

Sinjoro, vi estas neĝentila. - Pane, ste nezdvorilý.
Sinjoroj, vi estas neĝentilaj. - Páni, ste nezdvorilí.
Vi estas infanoj. - Vy ste deti.
Ĉu vi amas vian patron? - Ľúbiš svojho otca?
Via parolo estas tute nekomprenebla kaj viaj leteroj estas ĉiam skribitaj tute nelegeble. - Vaša reč je úplne nepochopiteľná a vaše listy sú vždy napísané úplne nečitateľne.
Sidigu vin, sinjoro! - Posaďte sa, pane!

Keď je vi vo vete podmet a sloveso v prísudku má tvar rozkazovacieho spôsobu (koncovka U), väčšinou sa podmet nevyjadruje.

V niektorých jazykoch sa ekvivalent zámena vi používa vo vzťahu k ľuďom všeobecne. V takomto prípade používame v esperante zámeno oni.

Ci

Ci je oslovovacie zámeno vyjadrujúce jednotné číslo. Nevyjadruje pohlavie. Ci a cia existujú iba teoreticky a v praxi sa takmer vôbec nepoužívajú. Zámeno ci by sme mohli preložiť ako "ty", kedy výslovne chceme použiť tykanie, familiárne oslovenie, alebo chceme zdôrazniť jednotné číslo (keďže vi môže zahŕňať aj viac osôb), či dokonca chceme použiť hanlivé oslovenie. Nakoľko sa však takmer vôbec v praxi nepoužíva, je nemožné povedať, ktorý odtienok vyjadruje. Niektorí sa nazdávajú, že ci sa kedysi v esperante bežne používalo, neskôr však vymizlo. V skutočnosti sa ci nikdy prakticky nepoužívalo, objavilo sa iba sem-tam v experimentálnom jazykovom prejave a pod. V normálnom esperante sa na oslovenie vždy používalo iba zámeno vi.

Tretia osoba

Všetko, čo nie jemi, ni alebo vi (príp. ci), sa v gramatike nazýva tretia osoba. Zámená li, ŝi, ĝi a ili, tiež lia, ŝia, ĝia, ilia používame, keď hovoríme o niečom známom, čo však nie je ani hovoriaci sám, ani adresát. Oni a onia sa používa pri rozprávaní o bližšie neurčenej osobe či osobách. Si a sia nahrádzajú v určitých prípadoch zámená tretej osoby.

Li a ŝi

Li a ŝi vyjadrujú jednotné číslo. Li a lia používame, keď hovoríme o jednej osobe mužského pohlavia. Ŝi a ŝia používame naopak vtedy, keď hovoríme o jednej osobe ženského pohlavia:

Li estas knabo, kaj ŝi estas knabino. - On je chlapec a ona je dievča.
Li estas mia onklo. - On je môj strýko.
Ŝi estas mia onklino. - Ona je moja teta.
En la salono estis neniu krom li kaj lia fianĉino. - V sále nebol nikto okrem neho aj jeho snúbenice.
Mi renkontis vian patrinon kaj ŝian kolegon. - Stretol som tvoju mamu a jej kolegu.

Keď hovoríme o osobe, ktorej pohlavie nepoznáme, alebo o človeku všeobecne, používame bežne li. Li má teda dva významy: osoba mužského pohlavia alebo človek:

Ĉiu, kiu ŝin vidis, povis pensi, ke li vidas la patrinon. - Každý, kto ju videl, si mohol myslieť, že vidí matku.

Li tu odkazuje na ĉiu, teda na každú osobu.
Se vi iros al kuracisto, li povos helpi vin. - Ak pôjdeš k lekárovi, môže ti pomôcť.

Ide o akéhokoľvek lekára, bez ohľadu na pohlavie.

Takéto použitie zámena li vidia niektorí ako diskrimináciu na základe pohlavia, ide však o čisto gramatickú záležitosť. Zámeno li sa používa nie kvôli ignorovaniu žien, ale pretože má dva významy: mužský a neutrálny, keď ide o pohlavie. Za určitých okolností to môže spôsobiť nedorozumenie. Vtedy sa môžeme vyjadriť jasnejšie použitím napr. ŝi alebo li, tiu, tiu persono a pod.

Poznámka: Niektorí hovoriaci však neváhali navrhnúť nové zámená, ktoré by sa používali namiesto neutrálneho významu li. Navrhnuté už boli viac menej všetky spoluhlásky + "i", bez praktického výsledku. Dnes sa však môžeme občas stretnúť s používaním ŝli a ri, kým iní zasa nástoja na gi alebo ĵi, príp. iných návrhoch.

Ĝi

Ĝi vyjadruje jednotné číslo. Ĝi a ĝia používame, keď hovoríme o niečom bez určeného pohlavia:

La tranĉilo tranĉas bone, ĉar ĝi estas akra. - Nôž dobre krája, pretože je ostrý.
Trovinte pomon, mi ĝin manĝis. - Keď som našiel jablko, zjedol som ho.
Mi disŝiris la leteron kaj disĵetis ĝiajn pecetojn en ĉiujn angulojn de la ĉambro. - Roztrhal som list a jeho kúsky som porozhadzoval do všetkých kútov miestnosti.

Zámeno ĝi sa používa aj pri deťoch, ktoré sú ešte maličké a nechceme zdôrazniť pohlavie. Môžeme však použiť aj li, rovnako ako pri osobe, ktorej pohlavie nepoznáme.

La infano ploras, ĉar ĝi volas manĝi. - Dieťa plače, pretože chce jesť.
Mi montris al la infano, kie kuŝas ĝia pupo. - Ukázal som dieťaťu, kde leží jeho bábika.

Ak však chceme zdôrazniť pohlavie dieťatka, alebo ak hovoríme o staršom dieťati, používame samozrejme li alebo ŝi.

Ĝi sa používa aj pri zvieratách, dokonca aj vedy, keď poznáme ich pohlavie:

"Pip, pip!" diris subite malgranda muso, kiu elkuris, kaj post ĝi venis ankoraŭ unu. - "Pip, pip!" ozve sa odrazu malá myš, ktorá vybehla, a po nej prišla ešte jedna.
Mi frapos vian ĉevalon sur la kapon tiel, ke ĝi falos senviva. - Udriem vášho koňa po hlave tak, že padne mŕtvy.

V osobitných prípadoch, kedy by inak mohlo vzniknúť nedorozumenie, sa však môže aj pri zvierati použiť li alebo ŝi.

Ĝi môže zastupovať aj podstatné mená označujúce skupinu, ako napr. familio, popolo, armeo a pod.:

Hodiaŭ la problemo interesas la publikon, morgaŭ ĝi povas esti indiferenta pri ĝi. - Dnes ten problém verejnosť zaujíma, zajtra jej môže byť ľahostajný.

Prvé ĝi odkazuje na verejnosť (viacero osôb). (Druhé ĝi odkazuje na problém.)

Ĝi zastupuje za normálnych okolností vec, zviera alebo inú, jasne určenú vec. Tio sa používa pri abstraktných veciach, celých vetách alebo neurčitej veci (= tiu afero):

— Ŝi forvojaĝis. — Jes, mi tion scias. = Jes, mi scias, ke ŝi forvojaĝis. - - Odcestovala. - Áno, to viem. = Áno, viem, že odcestovala.

Ili

Ili vyjadruje množné číslo. Ili a ilia používame, keď hovoríme o viacerých známych veciach alebo osobách (ktoré však nezahŕňajú hovoriaceho ani oslovovanú osobu). Ili nevyjadruje pohlavie:

Kie estas la knaboj? Ili estas en la ĝardeno. - Kde sú chlapci? Sú v záhrade.
Kie estas la knabinoj? Ili ankaŭ estas en la ĝardeno. - Kde sú dievčatá? Aj ony sú v záhrade.
Kie estas la tranĉiloj? Ili kuŝas sur la tablo. - Kde sú nože? Ležia na stole.
Donu al la birdoj akvon, ĉar ili volas trinki. - Daj vtákom vodu, pretože chcú piť.
Sinjoro Petro kaj lia edzino tre amas miajn infanojn; mi ankaŭ tre amas iliajn infanojn. - Pán Peter a jeho manželka veľmi ľúbia moje deti; aj ja veľmi ľúbim ich deti.

V niektorých jazykoch sa zámeno ili používa aj na označenie neurčených osôb. V esperante v takom prípade používame zámeno oni.

Oni

Oni a onia sú neurčité zámená, ktoré používame, keď hovoríme o hocijakej osobe, o neurčenej osobe či osobách, keď nie je dôležité, o aké osoby ide a pod. Oni za normálnych okolností vyjadruje jednotné číslo, ale môže byť aj v množnom čísle. Oni vôbec nevyjadruje pohlavie:

En malbona vetero oni povas facile malvarmumi. - V zlom počasí môžeme ľahko prechladnúť.
Kiam oni estas riĉa (aŭ riĉaj), oni havas multajn amikojn. - Keď je niekto bohatý, má veľa priateľov.
Oni diras, ke la vero ĉiam venkas. - Hovorí sa, že pravda vždy víťazí.
Kun bruo oni malfermis la pordegon, kaj la kaleŝo enveturis en la korton. - S rachotom otvorili bránu a kočiar vošiel na dvor.
Oni tiel malhelpis al mi, ke mi malbonigis mian tutan laboron. - Tak mi bránili, že som pokazil celú svoju prácu.
La malpura aero malsanigas onin. - Znečistený vzduch spôsobuje choroby.
Kiam oni venas al tiu urbo, oni devas atenti pri la krimuloj. Ili kapablas ŝteli eĉ oniajn vestaĵojn. - Keď prídeme do tohto mesta, musíme dávať pozor na zločincov. Sú schopní ukradnúť nám aj šaty.
Ne kritiku onin, ĉar oni povas ankaŭ vin kritiki. - Nekritizujte, lebo aj vás môžu kritizovať.

V praxi sa iba zriedka stretávame s potrebou použiť onin a onia. Z toho dôvodu pociťujú niektorí hovoriaci tieto formy ako čudné a vyhýbajú sa im aj v prípadoch, kedy by boli užitočné.

Si

Si a sia sú špeciálne zámená tretej osoby, ktoré musíme v osobitných prípadoch použiť namiesto bežných zámen tretej osoby. Si vyjadruje raz jednotné, inokedy množné číslo, podľa toho, na čo odkazuje. Si samo o sebe nevyjadruje pohlavie.

Často sa stáva, že to, čo vystupuje v úlohe podmetu, sa vyskytuje v tej istej vete aj v úlohe iného vetného člena. Ak je podmetom mi, ni alebo vi (príp. ci), jednoducho iba zopakujeme rovnaké zámeno:

Mi lavas min. - Umývam sa.

Obe mi poukazujú na tú istú osobu.
Mi vidas mian fraton. - Vidím môjho brata.

Mi a mia poukazujú na rovnakú osobu.

Ni lavas nin. - Umývame sa.

Obe ni poukazujú na tie isté osoby.
Ni vidas niajn fratojn. - Vidíme našich bratov.

Ni a nia poukazujú na tie isté osoby.

Vi lavas vin. - Ty sa umývaš. / Vy sa umývate.

Obe vi poukazujú na rovnakú osobu.
Vi vidas viajn fratojn. - Vidíš / Vidíte svojich bratov.

Vi a via poukazujú na rovnakú osobu.

Ak je však podmet v tretej osobe (ani hovoriaci ani oslovený), musíme pre iný vetný člen, ktorý poukazuje na podmet, použiť si. Ak napr. použijeme li aj v podmete, aj v inom vetnom člene, ide o dvoch rôznych mužov. To isté platí pre ŝi, ĝi a ili:

Ŝi lavas ŝin. - Ona ju umýva.

Jedna žena umýva inú ženu.
Ŝi lavas sin. - Ona sa umýva.

Jedna žena umýva svoje vlastné telo. Ŝi a sin poukazujú na rovnakú osobu.
Ŝi vidas ŝian patrinon. - (Ona) vidí jej mamu.

Jedna žena vidí mamu inej ženy.
Ŝi vidas sian patrinon. - Vidí svoju mamu.

Jedna žena vidí svoju vlastnú mamu.
La virino serĉas ŝian filon. - Žena hľadá jej syna.

Žena hľadá syna inej ženy.
La virino serĉas sian filon. - Žena hľadá svojho syna.

Žena hľadá svojho vlastného syna.

Li lavas lin. - On ho umýva.

Jeden muž umýva iného muža.
Li lavas sin. - On sa umýva.

Jeden muž umýva svoje vlastné telo. Li a sin poukazujú na rovnakú osobu.

Ĝi lavas ĝin. - Ono ho umýva.

Jedno zviera umýva iné zviera (alebo vec).
Ĝi lavas sin. - Ono sa umýva.

Jedno zviera umýva svoje vlastné telo. Ĝi a sin poukazujú na rovnakú osobu.
La hundo ludas per sia pilko. - Pes sa hrá so svojou loptou.

Pes sa hrá so svojou vlastnou loptou.

Ili lavas ilin. - Oni/ony ich umývajú.

Jedna skupina osôb alebo zvierat umýva inú skupinu.
Ili lavas sin. - Oni/ony sa umývajú.

Jedna skupina umýva svoje vlastné telá. Ili a sin poukazujú na rovnakú skupinu.
La naĝintoj ne trovas siajn vestaĵojn. - Plavci nemôžu nájsť svoje oblečenie.

Plavci nemôžu nájsť svoje vlastné oblečenie.

Oni ne forgesas facile sian unuan amon. - Na svoju prvú lásku sa nezabúda ľahko.

Si nemôže byť podmet

Si nikdy nemôže byť podmetom, ani časťou podmetu, pretože vtedy by si zastupovalo samo seba. Rovnako ani sia nemôže byť časťou podmetu. Nie sú teda možné vety ako: Si manĝas. Mi kaj si dancas. Petro kaj si fiŝkaptas. Mia kaj sia fratoj estas samklasanoj. Sia edzino estis kisata de li. Nie je teda možné ani: Karlo kaj sia frato promenas en la parko. Ak niekto použije takúto vetu, zrejme má na mysli, že sia odkazuje na Karola. Podmet vety však nie je Karlo, ale Karlo kaj sia frato. Treba povedať: Karlo kaj lia frato promenas en la parko. Môžeme však použiť si, ak vetu zmeníme takto: Karlo kun sia frato promenas en la parko. Teraz je podmet Karlo a sia správne odkazuje na Karola. Vetný člen kun sia frato nie je časťou podmetu, ale príslovkové určenie s predložkou kun.

Si v pasívnej vete

Si a sia odkazuje na gramatický podmet. To platí aj pre pasívne vety, hoci gramatický podmet vety nie je zároveň aj agencom, činiteľom deja:

Ŝi estas amata de siaj instruistinoj. - Jej učiteľky ju ľúbia.
Karlo estis akompanata de Petro al sia domo. = ...al la domo de Karlo. - Karola sprevádza Peter k jeho (Karolovmu) domu.
Karlo estis akompanata de Petro al lia domo. = ...al la domo de Petro. - Karola sprevádza Peter k svojmu (Petrovmu) domu.
Li sendas leteron al sia kuzo. → Letero estas sendata de li al lia (propra) kuzo. - Posiela list svojmu bratrancovi. → List je posielaný ním jeho (vlastnému) bratrancovi.

V tejto pasívnej vete nemôžeme povedať al sia kuzo, pretože vtedy by išlo o bratranca toho listu.

Vedľajšia veta

Vedľajšia vety má vlastný podmet a predikatív, ktorý sa naň vzťahuje. Ak vo vedľajšej vete použijeme si(a), vždy bude odkazovať na podmet vedľajšej vety, nie na podmet hlavnej vety:

Elizabeto rigardis la viron, kiu kombis al si la harojn. - Alžbeta pozorovala muža, ktorý si česal vlasy.

Muž češe svoje vlasy (nie Alžbetine). Si odkazuje na podmet od kombis, t.j. kiu (a kiu odkazuje na muža).
Karlo kaj Petro diris, ke la infanoj jam vestis sin. - Karol a Peter povedali, že deti sa už obliekli.

Deti obliekli seba samé (nie Karola a Petra).
Li vidis, ke la hundo ludas per sia pilko. - Videl, že pes sa hrá so svojou loptou.

Lopta patrí psovi (podmet vedľajšej vety).
Abimeleĥ, la reĝo de la Filiŝtoj, rigardis tra la fenestro, kaj vidis, ke Isaak amuziĝas kun sia edzino Rebeka. - Abimelech, kráľ Filištínov, pozeral cez okno a videl, že Izák sa zabáva so svojou ženou Rebekou.

Rebeka je Izákova žena (podmet od amuziĝas), nie Abimelechova (podmet od vidis). Ak by išlo o Abimelechovu ženu, museli by sme povedať lia edzino.
Mia avo diris, ke li tre amis sian patrinon. - Môj dedko povedal, že veľmi ľúbil svoju mamu.

Sian odkazuje na podmet amis, li, ktorý môže byť identický s mia avo, ale ktorým môže byť myslený aj iný muž.

Si nemôže byť podmet. Nemôžeme použiť si ani ako podmet vedľajšej vety, ani ako časť podmetu vedľajšej vety, aby odkazovalo na podmet v hlavnej vete. Nie je možné povedať: Karlo diris, ke si venos morgaŭ. Ani: Karlo diris, ke sia frato venos morgaŭ. Si vo vedľajšej vete vždy odkazuje na podmet samotnej vedľajšej vety. Musíme povedať: Karlo diris, ke li venos... / ke lia frato venos... Nesprávne: Ŝi sentis, ke pluvas sur sin. Správne: Ŝi sentis, ke pluvas sur ŝin.

Príčastie s koncovkou A sa správa ako vedľajšia veta:

Li ekvidis la anĝelon de la Eternulo, starantan sur la vojo kun elingigita glavo en sia mano. - Uvidel Božieho anjela, stojaceho s vytiahnutým mečom v ruke.

Anjel stál s mečom vo svojej ruke.
Karlo promenis kun virino vestita per sia plej bela vesto. - Karol sa prechádzal so ženou oblečenou do svojich najlepších šiat.

Je oblečená do svojich najlepších šiat.

Aj porovnávacie výrazy s kiel a ol sa správajú ako vedľajšie vety. Si vnútri takého porovnávacieho výrazu musí odkazovať na zamlčané sloveso:

Ŝi amas lin kiel sin mem. - Ona ho ľúbi ako samu seba.

Ona ho ľúbi tak, ako ľúbi samu seba.
Ŝi estas tiel saĝa kiel ŝia fratino. - Je tak múdra ako jej sestra.

Aj jej sestra je múdra.
Li punis ilin same kiel siajn fratojn. - Potrestal ich rovnako ako svojich bratov.

Potrestal aj svojich bratov.
Ŝi amas lin pli ol sin mem. - Ona ho ľúbi viac ako samu seba.

Ona ho ľúbi viac, ako ľúbi samu seba.
Li estas pli aĝa ol lia frato. - Je starší ako jeho brat.

Jeho brat je starý (ale menej).

Na zložený zhodný alebo nezhodný prívlastok, ktorý stojí za podstatným menom, môžeme pozerať ako na vedľajšiu vetu so zamlčaným slovesom. Vtedy môže si odkazovať na podmet zamlčaného slovesa. Taký podmet je vždy identický s predchádzajúcim podstatným menom. Použitie je však v takýchto vetách nejednotné:

Ili vizitis muzeon faman pro siaj belaj pentraĵoj. = ...muzeon, kiu estas fama pro siaj belaj pentraĵoj. - Navštívili múzeum známe peknými maľbami. = ... múzeum, ktoré je známe svojimi peknými maľbami.

Maľby patria múzeu.
Picasso vizitis muzeon faman pro liaj pentraĵoj. = ...muzeon, kiu estas fama pro liaj pentraĵoj. - Picasso navštívil múzeum známe jeho maľbami. = ...múzeum, ktoré je známe jeho maľbami.

Tie maľby sú od Picassa.
Ŝi vidis soldaton kun sia pafilo en la mano. = ...soldaton, kiu staris kun sia pafilo en la mano. - Vidí vojaka so zbraňou v ruke. = ...vojaka, ktorý mal v rukách svoju zbraň.

Neurčitok

Ak používame si spolu so slovesom v neurčitku, si odkazuje na logický podmet od neurčitku. Väčšinou je tento logický podmet ten istý ako podmet vety, ale nie vždy:

Ĉiu homo devas zorgi pri si mem. - Každý človek sa musí starať sám o seba.

Si odkazuje na podmet od zorgi. Je to ten istý výraz ako podmet od devas.
La sinjoro ordonis al la servisto vesti sin. - Pán rozkázal svojmu sluhovi, aby sa obliekol.

Logický podmet od vesti je la servisto. Sin teda odkazuje na sluhu, nie pána.
La sinjoro ordonis al la servisto vesti lin. - Pán rozkázal sluhovi, aby ho obliekol.

Sluha nemá obliekať sám seba, ale iného muža, najpravdepodobnejšie pána.

Ak nie je vo vete vyjadrený logický podmet od neurčitku a ak tento podmet nie je dôležitý, považujeme si za výraz, ktorý odkazuje na podmet vety:

La reĝo sendis voki sian kuraciston. - Kráľ poslal po svojho lekára.

Logický podmet od voki sa vo vete nevyskytuje a ani nie je dôležitý. Sia preto môže odkazovať na kráľa. na sendis voki nazeráme ako na jedno sloveso s iba jedným podmetom (kráľom).
La reĝo sendis la serviston voki lian kuraciston. - Kráľ poslal sluhu zavolať jeho lekára.

Tu je podmet od voki vyjadrený (la servisto). Ak by sme povedali sian kuraciston, sluha by musel zavolať svojho vlastného lekára, nie kráľovho.

Podstatné meno vyjadrujúce činnosť

Ak podstatné meno zreteľne vyjadruje činnosť a ak je prítomný jeho logický podmet, má si odkazovať na tento podmet. Pravidlá však nie sú pevne stanovené:

Petro pacience aŭskultis la plendadon de Karlo pri ĉiuj siaj problemoj. - Peter trpezlivo počúval Karlove sťažnosti o všetkých jeho problémoch.

Karol sa sťažoval na všetky svoje problémy. Sú to Karlove problémy (logický podmet od plendado), nie Petrove (podmet od aŭskultis).

Keď sia stojí pred podstatným menom vyjadrujúcim činnosť ako jeho určujúci výraz, sia vždy odkazuje na podmet:

Karlo rakontis al Eva pri sia vojaĝo al Azio. - Karol rozprával Eve o svojej ceste do Ázie.

Karol cestoval do Ázie.
Karlo demandis al Eva pri ŝia vojaĝo al Eŭropo. - Karol sa pýtal Evy na jej cestu do Európy.

Eva cestovala do Európy.

Si(a) v ustálených slovných spojeniach

V niektorých ustálených slovných spojeniach sa si(a) neriadi všeobecnými pravidlami:

siatempe = "svojho času, v príslušnom čase, vo vhodnom čase". V tomto význame sa vždy používa tvar siatempe bez ohľadu na podmet: Mi volis siatempe proponi regulon. (Svojho času som chcel navrhnúť pravidlo.) Tiam mi donos al via lando pluvon siatempe. (Tak dám tvojej krajine dážď vo vhodnom čase.)
Podstatné meno + en si = "...taký, aký je". V tomto význame sa vždy používa tvar si, dokonca aj vtedy, keď slovo, na ktoré sa viaže, nie je podmetom: Se oni rigardas la aferon en si, oni vidas... = Se oni rigardas la aferon tia, kia ĝi estas... (Ak sa pozeráme na vec tak, ako to naozaj je...)