V rámci vety sa môže nachádzať iná veta, ktorá v hlavnej vete slúži ako vetný člen. Túto nehlavnú vetu nazývame vedľajšia veta. Tieto vety obyčajne nemajú ukazovateľa funkcie. Vedľajšia veta sa obyčajne začína úvodným slovíčkom, podraďovacou spojkou:
Ke je najdôležitejšia podraďovacia spojka.
Ĉu uvádza vedľajšie opytovacie vety.
Tabuľkové slová začínajúce na KI uvádzajú vedľajšie opytovacie vety a vzťahové vedľajšie vety.
Iné podraďovacie spojky sú se, ĉar, dum, ĝis, kvankam, kvazaŭ, ol a apenaŭ.
Ke
Podraďovacia spojka ke v skutočnosti nevyjadruje nejaký význam. Vyjadruje len začiatok vedľajšej vety, ktorá nemá inú podraďovaciu spojku. Ke-veta môže mať funkciu v rôznych vetných úlohách. Túto úlohu môžeme vidieť, ak nahradíme ke-vetu tabuľkovým slovom tio. Niekedy sa používa slovíčko tio a ke-veta spoločne, najmä keď je nutné naznačiť vetnú úlohu ke-vety pomocou predložky.
Ke-vety ako podmet, predmet alebo príslovkové určenie
- Okazis, ke la reĝino mortis. → Tio okazis. - Stalo sa, že kráľovná zomrela. → To sa stalo.
- Ŝajnas, ke pluvos. → Tio ŝajnas. - Zdá sa, že bude pršať. → To sa zdá.
- Estas vero, ke ŝi havis sur si pantoflojn. → Tio estas vero. - Je pravda, že mala na sebe ponožky. → To je pravda.
-
Kompreneble, ke mi lin amas. - Pochopiteľne, že ho milujem.
Prísudok sa chápe intuitívne: Estas kompreneble, ke mi lin amas. → Tio estas komprenebla. Kompreneble má koncovku E, lebo je to doplnkový opis vedľajšej vety. Keď to zmeníme na tio, musíme to zmeniť na komprenebla.
- Diru al la patro, ke mi estas diligenta. → Diru tion al la patro. - Povedz otcovi, že som usilovný. → Povedz to otcovi.
- Mi volas ke vi tien iru. → Mi volas tion. - Chcem, aby si tam šiel. → Chcem to.
- Se li scius, ke mi estas tie ĉi, li tuj venus al mi. → Se li scius tion... - Keby vedel, že som tu, hneď by ku mne prišiel. → Keby to vedel...
- Subite li aŭdis, ke iu alrajdas de la vojo al la domo. → Subite li aŭdis tion. - Zrazu počul, že niekto prichádza z cesty k domu. → Zrazu to počul.
-
Mi pensas, ke ne. → Mi pensas tion. - Myslím si, že nie. → Myslím si to.
Vedľajšia veta je drasticky skrátená, = ... ke tiel ne estas alebo podobne.
- Li vekiĝis per tio, ke iu lin skuis. = Li vekiĝis per skuado. - Zobudil sa tým, že ho niekto zatriasol. = Zobudil sa trasením.
- Tiam ŝi ekploris pro tio, ke ŝi estas tiel malbela. = Tiam ŝi ekploris pro sia malbeleco. - Vtedy sa rozplakala pre to, že je taká škaredá. = Vtedy sa rozplakala pre škaredosť.
- Via patro neniam povis ekrigardi vin sen tio, ke li batus sin en la bruston kaj ĝemus. = ...sen brustobatado kaj ĝemado. - Tvoj otec sa nikdy na teba nemohol pozrieť bez toho, aby sa nebil do pŕst a nepovzdychol si. = ... bez bitia do pŕs a povzdychovania.
- Ne por tio mi estas ĉi tie, ke mi alportadu manĝon al la loĝantoj. = Mi estas ĉi tie ne por alportado de manĝo al la loĝantoj. - Nie na to som tu, aby som prinášal jedlo obyvateľom. = Nie som tu na prinášanie jedla obyvateľom.
Ak je predložkou pri, obyčajne ju vynechávame (a pomocné tio):
- Ili nin kulpigas, ke ni agas maljuste. = Ili nin kulpigas pri tio, ke... - Obvňujú nás, že konáme nespravodlivo. = Obviňujú nás z toho, že...
- Petu ŝin, ke ŝi sendu al mi kandelon. = Petu ŝin pri tio, ke... - Popros ju, aby mi poslala sviečku. = Popros ju o to, aby...
Predložku por obyčajne dávame priamo pred ke-vetu bez pomocného tio. Celý výraz por tio ke sa používame zriedka. Používame aj anstataŭ priamo pred ke a niekedy malgraŭ, krom a sen:
- Jen prenu ankoraŭ du panojn kaj unu ŝinkon, por ke vi ne bezonu malsati. - Tu si vezmi ešte dva chleby a jednu šunku, aby si nemusel hladovať.
- Ŝi tuj lavis sian kruĉon kaj ĉerpis akvon en la plej pura loko de la fonto kaj alportis al la virino, ĉiam subtenante la kruĉon, por ke la virino povu trinki pli oportune. - Hneď umyla nádobu a čerpala vodu z najčistejšieho miesta v prameni a priniesla žene, vždy držala nádobu, aby žena mohla piť výhodnejšie.
- Anstataŭ ke ĉiu lernas diversajn lingvojn, ĉiuj ellernadu unu saman lingvon. - Namiesto toho, aby sa každý učil rôzne jazyky, všetci nech sa učia ten istý jazyk.
- Li klopodis daŭrigi, malgraŭ ke li estis tre laca. Malgraŭ (tio) ke = kvankam. - Snažil sa pokračovať napriek tomu, že bol veľmi unavený.
- Mi nenion pli postulus, krom ke oni montru al mi sindonecon kaj estimon. - Nič viac by nepožadoval okrem toho, že mu majú prejaviť odovzdanosť a úctu.
- Vi ne povas ĝin tuŝi, sen ke ĝi rompiĝus. - Nemôžeš sa toho dotknúť bez toho, aby sa to rozbilo.
Niekedy používame jednoduchú ke-vetu bez por namiesto por (tio) ke:
- Ŝi bone lin kovris, ke li ne malvarmumu denove. = ...kovris por ke li ne malvarmumu denove. - Dobre ho prikryla, aby opäť neprechladol. = ... prikryla ho, aby opäť neprechladol.
- Tie estis unu riĉa virino, kiu retenis lin, ke li manĝu ĉe ŝi. = ...por ke li manĝu ĉe ŝi. - Tam bola jedna bohatá žena, ktorá ho zadržala, aby jedol u nej. = ... aby jedol u nej.
Len por ke, malgraŭ ke, anstataŭ ke, krom ke a sen ke sa všeobecne prijímajú. Ale len nezvyčajnosť je argumentom proti takýmto vetám: Ni parolis, pri ke la prezoj ĉiam altiĝas. Oni argumentis, kontraŭ ke ili ekloĝu en la urbo. Li sukcesis eskapi, pro ke vi dormis. Tio okazis, antaŭ ke mi naskiĝis. Nezvyčajnosť je však silný argument. Nevyjadrujme sa bezdôvodne takýmto nezvyčajným spôsobom, aby sme neboli nepochopení. Radšej používajme pomocné tio: pri tio ke, kontraŭ tio ke atď. Namiesto antaŭ (tio) ke a post (tio) ke používame antaŭ ol a post kiam. Namiesto pro ke používajme pro tio ke, tial ke alebo ĉar.
Ke-vety ako doplnok
Často ke-veta slúži ako doplnok, ktorý vysvetľuje význam slova.
- De s-ro Bourlet mi ricevis la sciigon, ke li ne volas publikigi la projekton en la "Revuo". - Od pána Bourleta som dostal správu, že nechce uverejniť projekt v "Revuo".
- Ŝi estis plena de timo, ke la infano mortos. - Bola plná strachu, že dieťa zomrie.
- Li metis la kondiĉon, ke oni ne instruu al ŝi la Kristanan religion. - Dal si podmienku, aby ju nevyučovali kresťanské náboženstvo.
-
Tio estis la unua fojo, ke ŝi nomis ŝin sia filino. - To bolo po prvýkrát, že ju nazvala svojou dcérou.
Mnohí používajú kiam namiesto ke v takýchto vetách. Ke je obyčajne vhodnejšie, lebo takáto ke-veta najčastejšie nevyjadruje, kedy sa to stalo, ale vysvetľuje obsah toho, čo sa stalo.
- Estis tia ventego, ke la tegoloj deflugis de la tegmentoj. - Bola taká víchrica, že zo striech odlietali škridle.
- Ili ambaŭ estis tiel malagrablaj kaj tiel fieraj, ke oni ne povis vivi kun ili. - Obaja boli takí nepríjemní a takí pyšní, že sa s nimi nedalo žiť.
- Ili enpakis tiom da libroj, ke ili ne povis ĉion porti. - Zabalili toľko kníh, že všetko nedokázali uniesť.
- Vi ne estas kulpa, ke vi fariĝis tio, kio vi estas. = ...kulpa pri tio, ke... - Nie si vinný, že si sa stal tým, čím si. = ... vinný z toho, že...
- Ŝi estis tute certa, ke tio estos plenumita. = ...certa pri tio ke... - Bola si úplne istá, že sa to splní. = ... istá tým, že...
-
Kiel feliĉa mi estas, ke mi ĝin scias! - Aký som šťastný, že to viem!
Tu ke-veta vyjadruje dôvod. Mohli by sme nahradiť ke slovíčkom ĉar.
- Ĉion mi permesis al vi escepte, ke vi faru tion ĉi. = ...kun la escepto, ke vi faru tion ĉi. - Všetko som ti dovolil s výnimkou toho, aby si urobil toto. = s výnimkou, aby si urobil toto.
Ke-veta ako doplnok
Ke-veta môže byť doplnkovým oopisom substantívnej vetnej časti:
- La vero estas, ke mi amas vin. - Pravda je, že ho milujem.
- La esenco de la sciigoj estis, ke al ili estas bone. - Podstata správ bola, že je im dobre.
Vynechanie ke
Niekedy vynechávame ke pred vedľajšou vetou, ale takmer len v nepriamej reči:
- Mi diras al vi, ŝi ricevos. = Mi diras al vi, ke ŝi ricevos. - Hovorím ti, dostane. = Hovorím ti, že dostane.
- La vetero baldaŭ malboniĝos, ŝajnas. = Ŝajnas, ke la vetero baldaŭ malboniĝos. - Počasie sa čoskoro zhorší, zdá sa. = Zdá sa, že sa počasie čoskoro zhorší.
Opytovacie vedľajšie vety
Ak je vedľajšia veta otázkou, začína sa slovíčkom ĉu alebo slovíčkom začínajúcim na KI. Opytovacie vedľajšie vety môžu slúžiť v tých istých vetách ako ke-vety.
-
Diru, ĉu mi povos veni. - Povedz, či budem môcť prísť.
Otázka tpyu ĉu je predmetom pre sloveso diru.
-
Ŝi ne sciis, ĉu ŝi nur sonĝis aŭ ĉu tio estis efektivaĵo. - Nevedela, či len sníva alebo je to skutočnosť.
Existujú dve predmetové otázky typu ĉu spojené pomocou aŭ.
-
Ĉu tio estas roso aŭ larmoj, tion neniu povis vidi. - Či to je rosa alebo slzy, to nikto nemohol vidieť.
Otázka typu ĉu je predmetom s pomocným tio.
-
Li provis, ĉu la pordo estas nefermita. - Skúsil, či dvere nie sú zatvorené.
Otázka typu ĉu je predmetom slovesa provis.
-
La tuta afero dependas de tio, ĉu ŝi venos aŭ ne. - Celá vec závisí od toho, či príde alebo nie.
Otázka je príslovkovým určením de s pomocným tio.
-
Mi dubas, ĉu vi estas feliĉa. - Pochybujem, či si šťastný.
Otázka funguje ako príslovkové určenie pri. = Mi dubas pri tio, ĉu...
-
Li faris al mi la demandon, ĉu mi bone fartas. - Dal mi otázku, či sa mám dobre.
Otázka je doplnkom slova demandon.
-
Mia sola demando al vi estas, ĉu vi amas min. - Moja jediná otázka na teba je, či ma miluješ.
Otázka je podmetový predikatív.
-
Kion ni nun faru, estas demando tre malfacila. - Čo teraz máme robiť, je otázka veľmi ťažká.
Otázka začínajúca sa na KI funguje ako podmet slovesa estas.
-
Mi montris al la infano, kie kuŝas ĝia pupo. - Ukázal som dieťaťu, kde leží jeho bábika.
Otázka je predmetom slovesa montris.
-
Mi volus scii, kiom de la ŝtofo ili jam pretigis. - Chcel by som vedieť, koľko látky už pripravili.
Otázka je predmetom slovesa scii.
-
Mi ne scias, ĝis kiam ili restos ĉi tie. - Neviem, dokedy tu zostanú.
Otázka je predmet.
-
Kiel longe ni estis en la malliberejo, tion mi ne scias. - Ako dlho sme boli vo väzení, to neviem.
Otázka je predmetom s pomocným tio.
-
Nun mi venis, por informi vin, kio estos kun via popolo en la estonta tempo. - Teraz som prišiel, aby som vás informoval, čo bude s vašim ľudom v budúcnosti.
Otázka je príslovkovým určením pri, ale vynechávame pri tio: ...por informi vin pri tio, kio estos...
-
La demando pri tio, kia estos la formo de tiu lingvo, estas por mi afero negrava. - Otázka na to, aká bude forma jazyka, je pre mňa nepodstatná vec.
Otázka je priamy opis la demando pomocou tio.
V niektorých jazykoch používame vo vedľajších vetách to isté slovo pre ĉu aj pre se. V esperante musíme rozlišovať. Ĉu vyjadruje otázku. Se vyjadruje podmienku. Významový rozdiel je veľmi veľký:
-
Morgaŭ li diros, ĉu li venos. ≈ Morgaŭ li diros "jes, mi venos" aŭ "ne, mi ne venos". - Zajtra povie, či príde. ≈ Zajtra povie "áno, prídem" alebo "nie, neprídem".
Otázka typu ĉu je predmetom slovesa diros. = Morgaŭ li diros la respondon al la demando, ĉu li venos.
-
Morgaŭ li diros, se li venos. = Morgaŭ li diros (ion), sed tio okazos nur se li venos. - Zajtra povie, ak príde. = Zajtra povie (niečo), ale to sa stane len vtedy, ak príde.
Veta s ke je podmienené príslovkové určenie.
Vzťahové vedľajšie vety
Tabuľkové slová začínajúce sa na KI uvádzajú vedľajšie vety bez opytovacieho významu. Často takéto slovo na KI predstavuje vec, ktorá sa nachádza aj v hlavnej vete. Takéto slová na KI nazývame vzťahové, lebo vyjadrujú vzťah medzi vedľajšou a hlavnou vetou.
Vzťahové kiu
-
Hieraŭ mi vidis viron, kiu promenis sur la strato. - Včera som videl muža, ktorý sa prechádzal po ulici.
Veta s kiu je prívlastkom slova viron. Celok je spojením dvoch viet: Hieraŭ mi vidis viron. + La viro promenis sur la strato. Ten istý muž vystupuje v oboch vetách. Vo vedľajšej vete používame vzťahvé kiu, ktoré predstavuje muža. Namiesto vety s kiu by sme mohli použiť príčastný prívlastok: Hieraŭ mi vidis viron promenantan sur la strato.
-
La libroj, kiuj kuŝas tie, estas miaj. - Knihy, ktoré tam ležia, sú moje. = La libroj estas miaj. + La libroj kuŝas tie. (= La libroj kuŝantaj tie estas miaj.)
Používame kiuj s koncovkou -J, lebo predstavuje slovo v množnom čísle.
-
La domo, kiun vi aĉetis, estas malbona. - Dom, ktorý si kúpil, je zlý. = La domo estas malbona. + Vi aĉetis la domon. (= La domo aĉetita de vi estas malbona.)
kiun používame s koncovkou -N, lebo pôsobí ako predmet vo vedľajšej vete.
-
Mi vidis la filmojn, pri kiuj vi tiel multe rakontis. - Videl som filmy, o ktorých si tak veľa rozprával. = Mi vidis la filmojn. + Vi rakontis tiel multe pri la filmoj.
pri používame namiesto kiuj, lebo pôsobí ako príslovkové určenie pri vo vedľajšej vete.
-
Jen venas la verkisto, la librojn de kiu ĉiuj legas. - Prichádza spisovateľ, knihy koho všetci čítajú. = Jen venas verkisto. + Ĉiuj legas la librojn de la verkisto.
De kiu je privlastňovací doplnok slova la librojn a musí stáť za slovom la librojn. Obyčajne používame kies namiesto de kiu: Jen venas la verkisto, kies librojn ĉiuj legas.
- Riĉa estas tiu, kiu ŝuldas al neniu. - Bohatý je ten, kto nikomu nedlhuje.
- Mi nun havas tie ĉi preskaŭ neniun, al kiu mi povus konfidi! - Teraz tu nemám takmer nikoho, komu by som mohol dôverovať!
-
Mi vizitos tiujn amikojn, kiujn mi ekkonis dum la pasinta Universala Kongreso. - Navštívim tých priateľov, ktorých som spoznal počas minulého Svetového kongresu. = Mi vizitos tiujn amikojn. + Mi ekkonis tiujn amikojn dum...
Prídavné slovo tiujn pred slovom amikojn zosilňuje vzťah k nasledujúcej vzťahovej vedľajšej vete.
- Ŝi kisis tiun manon, kiu ankoraŭ antaŭ nelonge kruele batis ŝian infanon. - Pobozkala ruku, ktorá ešte prednedávnom kruto udrela jej dieťa.
-
Unuj servas por ornamo, kaj aliaj por manĝo, ekzistas ankaŭ tiaj, kiuj estas tute superfluaj. - Jedny slúžia na ozdobu a iní na jedenie, existujú aj takí, ktorí sú úplne zbytoční.
Mohli by sme povedať, že intuitívne tu chápeme podstatné meno: ... ekzistas ankaŭ tiaj kreskaĵoj, kiuj estas.... Mohli by sme použiť aj vzťahové kia po tia, ak ide jasne o vlastnosť.
- Al Vi, kiu kreas, al Vi, kiu reĝas, hodiaŭ ni preĝas. - Ku Tebe, ktorý tvoríš, ku Tebe, ktorý kraľuješ, sa dnes modlíme.
Často je ťažké rozdeliť vzťahovú vetu s kiu v hlavnej vete, lebo význam závisí od oboch viet dohromady:
-
Ŝi prenis la plej belan arĝentan vazon, kiu estis en la loĝejo. - Vzala najkrajšiu striebornú vázu, ktorá bola v byte. = Ŝi prenis la plej belan arĝentan vazon. + La plej bela arĝenta vazo estis en la loĝejo.
Oddelené vety nie sú pravdivé. Veta s kiu je potrebná, aby sme obmedzili význam vetného člena la plej belan arĝentan vazon.
Mnohí nedávajú čiarku pred a po vedľajších vetách s kiu, ktoré sú potrebné pre význam celej vety. Na to však neexistujú pravidlá. Vždy môžeme dať čiarky.
Vzťahová veta s kiu obyčajne stojí hneď po slove, ktorého sa týka, ale niekedy aj na inom mieste, napríklad na začiatku celej vety. Vtedy opisované slovo je vždy tiu alebo má tiu pred sebou:
- Kiu volas perfektiĝi en Esperanto, al tiu mi rekomendas la diversajn lernolibrojn kaj vortarojn. = Al tiu, kiu volas perfektiĝi en Esperanto, mi rekomendas... - Kto sa chce zdokonaliť v esperante, tomu odporúčam rôzne učebnice a slovníky. = Tomu, kto sa chce zdokonaliť v esperante, odporúčam...
- Kiun malĝojo ne turmentis, tiu ĝojon ne sentas. = Tiu, kiun malĝojo ne turmentis, ne sentas ĝojon. - Koho smútok netrápil, ten radosť necíti. = Ten, koho smútok netrápi, necíti radosť.
Niekedy jedno hlavné slovo má viac než jednu vzťahovú vetu s kiu ako prívlastok. Obyčajne pre zrozumiteľnosť vkladáme spojku, napríklad kaj alebo sed: Hieraŭ mi vidis viron, kiu promenis sur la strato, kaj kiu portis grandan valizon. Obe vety s kiu sa vzťahujú na slovo viron. Ak sú viac než dve vzťahové vety s kiu, stačí dať spojovník pred poslednú vetu s kiu: Jen estas afero, kiu estas tre utila, kiu helpos vin en multaj okazoj, kaj kiun vi tre zorge gardu. Všetky tri vety s kiu sú prívlastkom slova afero.
Niekedy je vzťahová veta s kiu veľmi slabo spojená so slovom, ktorému je prívlastkom. Takáto veta s kiu jednoducho pokračuje v príbehu. Rovnako dobre by sme mohli použiť oddelenú hlavnú vetu. Veta s kiu, ktorá pokračuje v príbehu, vždy stojí na konci hlavnej vety:
- Ŝi kun ĝentila rideto transdonis la leteron al la anglino, kiu leviĝis, faris saluton kaj eliris el la ĉambro. = Ŝi kun ĝentila rideto transdonis la leteron al la anglino, kaj tiu (poste) leviĝis... - So zdvorilým úsmevom odovzdala list Angličanke, ktorá vstala, pozdravila a vyšla z izby. = So zdvorilým úsmevom odovzdala list Angličank a tá (potom) vstala...
- Kelkaj estimataj scienculoj per sugestio falis en kaptilon, el kiu ili tamen baldaŭ retiriĝis. = ...falis en kaptilon, sed ili tamen baldaŭ retiriĝis el ĝi. - Niektorí vážení vedci sugesciou padli do pasce, z ktorej sa však čoskoro dostali. = padli do pasce, ale napriek tomu sa z nej čoskoro dostali.
- Li ŝuldas al mi mil eŭrojn, kiun sumon li ne repagis malgraŭ plurfoja rememorigo. = Li ŝuldas al mi mil eŭrojn. Tiun sumon li ne repagis... - Dlhuje mi tisíc eur, ktorú sumu nevrátil napriek niekoľkým upomienkam. = Dlhuje mi tisíc eur. Túto sumu nevrátil...
Vzťahové kio
Vzťahové kio sa môže použiť ako podraďovacia spojka podobne ako pri vzťahovom kiu. Vzťahové kio používame namiesto vzťahového kiu, ak je vedľajšia veta prívlastkom tabuľkového slova zakončeného na -O:
- Mi volas, ke tio, kion mi diris, estu obeata. = Mi volas, ke tio estu obeata. + Mi diris tion. - Chcem, aby to, čo som povedal, bolo poslúchané. - Chcem, aby to bolo poslúchané. + Povedal som to.
- Mi faros ĉion, kion mi povos, por trovi por vi konforman okupon. - Urobím všetko, čo budem môcť, aby som vám našiel vhodné zamestnanie.
- La juvelista laboro enhavas en si nenion, kio superus miajn fortojn. - Klenotníkova práca v sebe nemá nič, čo by bolo nad moje sily.
- Vi rakontis al mi ion, kion mi neniam forgesis. - Rozprával si mi niečo, na čo som nikdy nezabudol.
-
Neniu faris ion eminentan, kio meritus mencion. - Nikto neurobil nič mimoriadne, čo by si stálo za zmienku.
V takýchto prípadoch, keď po tabuľkovom slove zakončenom na -O, nasleduje adjektívny prívlastok, môžeme použiť aj vzťahové kiu: ...faris ion eminentan, kiu meritus mencion.
Často intuitívne chápeme opisované tabuľkové slovo:
- Redonu, kion vi prenis. = Redonu tion, kion vi prenis. - Vráť, čo si vzal. = Vráť to, čo si vzal.
- Post du aŭ tri tagoj mi jam ne havos per kio hejti la ĉambron. = ...ne havos ion, per kio mi povus hejti la ĉambron. - Po dvoch alebo troch dňoch už nebudem mať čím kúriť v izbe. = ... nebudem mať nič, čím by som mohol kúriť v izbe.
Vzťahové kio používame namiesto kiu, ak je vedľajšia veta prívlastkom prídavného mena v tvare podstatného mena s veľmi všeobecným významom. Mohli by sme povedať, že slovo io intuitívne chápeme po prídavnom mene. Ale v skutočnosti nikdy nepoužívame takýto úplný výraz s io:
- La sola, kion mi deziras, estas: ke la mondo havu lingvon internacian. (≈ La sola io, kion mi deziras...) - Jediné, čo chcem, je: aby svet mal medzinárodný jazyk. (≈* Jediné niečo, čo chcem...*)
- La unua, kion li faris vespere, estis tio, ke li elprenis la nukson. - To prvé, čo večer urobil, bolo to, že vybral orech.
- Okazis la plej bona, kion oni povus imagi. - Stalo sa to najlepšie, čo sme si mohli predstaviť.
Ak vkladáme podstatné meno, napríklad afero, musíme vždy použiť vzťahové kiu: La sola afero, kiun mi deziras... La unua afero, kiu okazis... Okazis la plej bona afero, kiun oni povus imagi.
Ak význam substantívneho prídavného mena je menej abstraktný a intuitívne rozumieme nejaké skutočné podstatné meno, vtedy máme použiť kiu:
- Vi ne estas la unua [persono], kiu parolas al mi en tia maniero. - Nie si prvý (človek), ktorý mi to takto hovorí.
- Ĉiu estis ravata de la nova kaj bela [afero], kiun ŝi vidis. - Každý bol očarený novou a krásnou (vecou), ktorú videla.
Vzťahové kio používame namiesto kiu aj na opísanie celej vety. Vtedy kio predstavuje myšlienku celej vety:
-
Li donadis multe da mono al la malriĉuloj, kio estis tre laŭdinda. - Dával veľa peňazí chudobným, čo bolo veľmi chvályhodné. = Li donadis multe da mono al la malriĉuloj. + Tio estis tre laŭdinda.
Kio predstavuje celú vetu: Li donadis multe da mono al la malriĉuloj.
-
Ŝi havas ŝatokupon, kio estas bona. = Estas bone, ke ŝi havas ŝatokupon. - Má koníčka, čo je dobré. = Je dobré, že má koníčka.
Porovnajte s: Ŝi havas ŝatokupon, kiu estas bona. = Má dobrého koníčka.
- La filmo estis tute teda, pro kio li foriris jam antaŭ la fino. = Ĉar la filmo estis tute teda, li foriris... - Film bol celkom nudný, pre čo odišiel už pred jej koncom. = Lebo film bol celkom nudný, odišiel...
-
Oni proponis al li oficon de kuriero, kio promesis esti tre enspeziga afero. - Navrhli mu post kuriéra, čo sľubovalo, že bude veľmi zárobkovou činnosťou.
Tu kio nepredstavuje myšlienku oni proponis al li oficon de kuriero, ale myšlienku ke li eble havos oficon de kuriero alebo havi oficon de kuriero.
Zdôrazňovacie vetné zvraty so vzťahovým kiu alebo kio
Existuje špeciálny zdôrazňovací vetný zvrat, v ktorom používame prítomný čas pomocou slovesa esti plus vzťahovej vedľajšej vety s kiu alebo kio:
-
Li decidas pri ĉi tiaj aferoj. → Estas li, kiu decidas pri ĉi tiaj aferoj. - Rozhoduje o takýchto záležitostiach. → Je to on, kto rozhoduje o takýchto záležitostiach.
Hlavná veta estas li zdôrazňuje podmet.
-
Ni manĝas makaroniojn. → Tio, kion ni manĝas, estas makaronioj. → Estas makaronioj [tio], kion ni manĝas. - Jeme makaróny. → To, čo jeme, sú makaróny. → Makaróny sú [to], čo jeme.
Silný dôraz na makaróny.
Často môžeme ľahšie zdôrazňovať pomocou slovosledu: O takýchto záležitostiach rozhoduje on. Makaróny jeme.
Vzťahové kies
Vzťahové kies najčastejšie vyjadruje vlastníctvo alebo príslušnosť:
-
Jen venas la verkisto, kies librojn ĉiuj legas. - Prichádza spisovateľ, čie knihy všetci čítajú. = Jen venas verkisto. + Ĉiuj legas la librojn de tiu verkisto.
Knihy patria tomu spisovateľovi (lebo ich napísal).
-
La ĉambro, kies pordon la pordisto malfermis, estis sufiĉe vasta. - Izba, ktorej dvere otvoril vrátnik, bola dosť priestranná. = La ĉambro estis sufiĉe vasta. + La pordisto malfermis la pordon de la ĉambro.
Vzťahové kies môže tiež vyjadriť zmyslový predmet alebo podmet činného podstatného mena:
-
Ĝi estas ia ennovaĵo, pri kies akceptado aŭ neakceptado oni devas konsiliĝi. - Je to nejaká inovácia, o ktorej prijatí alebo neprijatí sa musíme poradiť. = Ĝi estas ia ennovaĵo. + Oni devas konsiliĝi pri la akceptado aŭ neakceptado de tiu ennovaĵo.
Doplnok de tiu ennovaĵo vyjadruje zmyslový predmet slova (ne)akceptado: Oni devas konsiliĝi, ĉu oni akceptu aŭ ne akceptu tiun ennovaĵon.
-
La serpento, de kies mordo mortis via patro, nun portas lian kronon. - Had, na pohryznutie ktorého zomrel tvoj otec, teraz nesie jeho korunu. = La serpento nun portas lian kronon. + Via patro mortis de la mordo de la serpento.
De la serpento vyjadruje zmyslový podmet slova mordo: Via patro mortis, ĉar la serpento mordis lin.
V niektorých jazykoch existuje slovo, ktoré sa podobá na kies, ale má viac významov. Esperantské kies môže znamenať len de kiu a len vtedy, keď ide o vlastníctvo/príslušnosť, zmyslový predmet alebo zmyslový podmet. Kies nemôže znamenať el kiu, al kiu, pri kiu alebo podobne: Venis grupo de junuloj, el kiuj du estis miaj filoj. Nedá sa povedať: ...junuloj, kies du estis miaj filoj. Samostatná veta je: Du el la junuloj estis miaj filoj. Ide o oddelenie jednotlivcov zo skupiny. Musíme povedať el la junuloj, nie de la junuloj. Preto kies sa nedá použiť. Nia asocio, al kiu ne apartenas tiuj personoj, ne havas ian ajn respondecon pri iliaj agoj. Nedá sa povedať: Nia asocio, kies ne apartenas... Samostatná veta je: Tiuj personoj ne apartenas al nia asocio. Nikdy nehovoríme: aparteni de. Nedá sa teda použiť kies.
Vzťahové kiam
Vzťahové kiam môže uvádzať vedľajšiu vetu časovú. Takáto vedľajšia veta sa môže vzťahovať na časový výraz alebo na intuitívne pochopené tiam:
- Antaŭhieraŭ, kiam mi estis en la urbo, mi aĉetis novan robon. - Predvčerom, keď som bola v meste, kúpila som si nové šaty. = Antaŭhieraŭ mi aĉetis novan robon. + Tiam mi estis en la urbo.
- Kiam Nikodemo batas Jozefon, tiam Nikodemo estas la batanto kaj Jozefo estas la batato. - Keď Nikodém bije Jozefa, vtedy je Nikodém bijúci a Jozef je bitý.
- Kiam oni estas riĉa, [tiam] oni havas multajn amikojn. - Keď je niekto bohatý, [vtedy] má veľa priateľov. = Tiam oni havas multajn amikojn. + Tiam oni estas riĉa.
- Kiam mi venis al li, [tiam] li dormis. - Keď som k nemu prišiel, [vtedy] spal.
Vzťahová veta s kiam môže mať pred sebou časovú predložku. Táto predložka vyjadruje úlohu celej vety s kiam, nie slova kiam:
- Post kiam ŝi estis mallongan tempon en la arbaro, fariĝis nokto. = Post mallonga estado en la arbaro fariĝis nokto. - Keď bola krátko v lese, nastala noc. = Po krátkom pobyte v lese nastala noc.
- De kiam naskiĝis mia filino, mi estas kiel alia homo. = De la naskiĝo de mia filino mi estas kiel alia homo. - Odkedy sa narodila moja dcéra, som ako iný človek. = Od narodenia mojej dcéry som ako iný človek.
- Adam vivis, post kiam naskiĝis al li Set, okcent jarojn. = ...post la naskiĝo de Set... - Adam žil, keď sa mu narodil Set, osemsto rokov. = ... po narodení Seta...
Ak vkladáme tiam do takýchto viet, predložka má stáť pred tiam: Adam vivis, post tiam, kiam naskiĝis al li Set, 800 jarojn.
Pri opytovacom kiam je to inak. Predložka pred opytovacím kiam vyjadruje úlohu slova kiam, nie celej opytovacej vety: Ŝi demandis, ĝis kiam mi restos hejme. = Ŝi demandis, ĝis kiu tempo mi restos hejme.
Vzťahové kie
Vzťahové kie môže uviesť vedľajšiu vetu miesta. Takáto vedľajšia veta sa môže vzťahovať na miestny výraz v hlavnej vete alebo na intuitívne chápané tie:
- Mi volis resti tie, kie mi estis. - Chcel som ostať tam, kde som bol. = Mi volis resti tie. + Mi estis tie.
- Kie fumo leviĝas, tie fajro troviĝas. - Kde dym stúpa, tam sa oheň nachádza.
- Jen la loko, de kie venis la bruo. - Tu je miesto, odkiaľ vychádzal hluk. = Jen (estas) la loko. + De tiu loko venis la bruo.
- Ĉie, kien mi venas, troviĝas ia malbonaĵo, kiu premas la koron. - Všade, kam prídem, sa nachádza niečo zlé, čo tlačí srdce.
Namiesto vzťahového kie môžeme často použiť en kiu(j), ĉe kiu(j), sur kio alebo podobne, najmä ak je vedľajšia veta prívlastkom podstatného mena, ktoré nepôsobí ako príslovkové určenie miesta v hlavnej vete. Ale kie je často elegantnejšie:
-
Kelkajn fojojn mi eĉ legis longajn artikolojn pri mia afero, kie estis videble, ke la aŭtoroj eĉ ne vidis mian verkon. = ...longajn artikolojn pri mia afero, en kiuj estis... - Niekoľkokrát som dokonca čítal dlhé články o mojej veci, kde bolo viditeľné, že autori ani moje dielo nevideli. = ... dlhé články o mojej veci, v ktorých bolo...
Časť vety longajn artikolojn pri mia afero nie je príslovkové určenie miesta, ale predmet.
- Ne troviĝas, kie sidi. = Ne troviĝas io, sur kio oni povus sidi. - Nenájde sa, kde sedieť. = Nenájde sa niečo, na čo by sme si mohli sadnúť.
Vzťahové kia
Vzťahové kia môže uviesť vedľajšiu vetu vlastnosti. Veta so vzťahovým kia sa môže vzťahovať na tia, tiaspeca alebo tiuspeca v hlavnej vete:
- Ŝi ne estas tia, kia devas esti reĝino. - Nie je taká, aká musí byť kráľovná. = Ŝi ne estas tia. + Reĝino devas esti tia.
- Kia oni vin vidas, tia oni vin taksas. - Akého ťa vidíme, takého ťa hodnotíme. = Tia oni vin taksas. + Tia oni vin vidas.
- Regis tia frosto, kian ni ĉe ni ne havas eĉ en la plej kruela vintro. - Vládol taký mráz, aký u nás nemáme ani v najkrutejšej zime. = Regis tia frosto. + Tian froston ni ĉe ni ne havas eĉ en la plej kruela vintro.
- La arbo de la suno estis belega arbo tia, kian ni neniam vidis. - Strom slnka bol najkrajší strom taký, aký sme nikdy nevideli.
Ak sa vzťahová veta s KI- vzťahuje na podstatné meno s tia, môžeme použiť aj vzťahové kiu: Vi havas plenan rajton uzi la monon en tia maniero, kiu ŝajnas al Vi la plej bona.
Vzťahové kiu vyjadruje určitého jednotlivca, kým vzťahové kia vyjadruje druh:
-
Mi uzis tiun aŭton, kiu povas veturi tre rapide. - Použil som auto, ktoré môže ísť veľmi rýchlo.
Hovoríme o určitom individuálnom aute. Môže ísť veľmi rýchlo.
-
Mi uzis tian aŭton, kia povas veturi tre rapide. - Použil som také auto, aké môže ísť veľmi rýchlo.
Hovoríme o druhu auta. Všetky autá toho druhu môžu ísť veľmi rýchlo.
Ale v týchto príkladoch už tiun a tian dosť jasne vyjadruje rozlíšenie medzi jednotlivcom a druhom. Môžeme teda použiť kiu v oboch vedľajších vetách. Častejšie dávame prednosť kiu, ale kia viac zdôrazňuje, že ide o druh.
Používajte vzťahové kia len pred vetou so slovesom. Pred samotnou časťou vety alebo skupinou častí vety bez slovesa používajte porovnávacie kiel: Li vizitis (tiajn) urbojn kiel Parizo. Nehovorte: ...urbojn kia Parizo.
Vzťahové kiel
Vzťahové kiel môže uviesť vedľajšiu vetu spôsobu alebo stupňa. Veta so vzťahovým kiel sa vzťahuje na tiel v hlavnej vete, ale často sa vynecháva tiel:
- Oni ludas sur fortepiano, tamen tre mallaŭte kaj tiel bele, kiel ŝi neniam antaŭe aŭdis. - Hrajú na fortepiano, ale veľmi potichu a tak pekne, ako to ešte nikdy predtým nepočula.
- Li komprenas predikon [tiel], kiel bovo [komprenas] muzikon. - Chápe kázeň [tak], ako vôl [chápe] hudbu.
Vzťahová veta s kiel istým spôsobom opisuje celú vetu. Vtedy kiel predstavuje myšlienku celej vety, podobne ako vzťahové kio: Ŝia beleco, kiel oni diris, estas la deloga beleco de la malbono. = Jej krása je zvodná krása zla. + Tak povedali. = Povedali, že jej krása je...
Vzťahové kiom
Vzťahové kiom môže uviesť vedľajšiu vetu množstva alebo miery. Vzťahová veta s kiom sa vzťahuje na tiom v hlavnej vete, ale často môžeme tiom vynechať.
- Vi faris por nia afero tiom multe, kiom neniu alia ĝis nun faris. - Urobil si pre našu veci toľko, koľko nikto iný doteraz neurobil. = Vi faris por nia afero tiom multe. + Neniu alia ĝis nun faris tiom.
- Nun vi ricevos tiom multe da mono, kiom vi volas havi. - Teraz dostaneš toľko peňazí, koľko chceš mať.
- Ĉiuj donas al mi prunte [tiom], kiom mi volas. - Všetci mi požičiavajú [toľko], koľko chcem.
Vedľajšia veta so vzťahovým kiom často vyjadruje nejaké obmedzenie:
-
La kompatinda stana soldato tenis sin, kiom li povis, tute rekte. - Úbohý cínový vojačik sa držal, nakoľko mohol, celkom rovno.
Jeho sily boli obmedzené.
-
Unu el la plej kuraĝaj knaboj kaj iom post iom ankaŭ ĉiuj aliaj ekkantis strofon el malnova kanto pri cikonioj, kiom ili tion memoris. - Jeden z najodvážnejších chlapcov a postupne aj všetci ostatní začali spievať strofu zo starej piesne o bocianoch, nakoľko si to pamätali.
Boli hranice ich pamäte. Nemohli spievať viac, než dovoľovala pamäť.
Vzťahové kial
Aj kial používame ako vzťahové slovo, ale len ako doplnok podstatných mien ako kaŭzo alebo motivo a aj vtedy len zriedkavo:
-
La efektiva kaŭzo, kial ili ne aliĝas al ni, estas tio, ke ili timas. - Skutočný dôvod, prečo sa k nám nehlásia, je to, že sa boja. = La efektiva kaŭzo estas tio, ke ili timas. + Tial ili ne aliĝas al ni.
Môžeme aj povedať ... dôvod, pre ktorý sa nehlásia k nám... Častejšie však používame vetu s ke: ... dôvod, že sa nehlásia k nám...
Teda nepoužívame vety ako: Ili foriris tial, kial mi foriris. Ale hovoríme: Ili foriris pro la sama kaŭzo, kial mi foriris. Alebo častejšie: ...pro la sama kaŭzo, pro kiu mi foriris.
Na predstavenie celej vety, ktorá vyjadruje dôvod, môžeme použiť pro kio: Mi ne ricevis vian leteron, pro kio mi ne respondis. Môžeme tiež prevrátiť stavbu vety použijúc ĉar: Ĉar mi ne ricevis vian leteron, mi ne respondis.
Veta so vzťahovým kial nevyjadruje sama osebe dôvod alebo motív. Dôvod vyjadruje slovo, ku ktorému sa vzťahuje veta s kial a slovíčko kial predstavuje ten dôvod vo vedľajšej vete. Na uvedenie vedľajšej vety, ktorá vyjadruje dôvod alebo motív, používame najmä ĉar: Ili foriris, ĉar mi foriris. (Môj odchod je dôvod ich odchodu.)
Vynechanie slova začínajúceho na TI
Vzťahové slovo s KI- sa často vzťahuje na slovo s TI- rovnakého druhu v hlavnej vete. Často môžeme intuitívne chápať slovo s TI- bez toho, aby sme zmenili význam. Neexistujú absolútne pravidlá, kedy môžeme vynechať slovo s TI. Najdôležitejšia je zrozumiteľnosť: Ak je veta príliš nejasná, nevynechajme slovo s TI-. Vzťahové slovo s KI- a zodpovedajúce slovo s TI- musia mať obyčajne rovnakú formu: Majú byť z tej istej skupiny tabuľkových slov (tiu — kiu, tio — kio, tiel — kiel atď.) a majú mať rovnakého ukazovateľa úlohy alebo obaja majú byť bez ukazovateľa úlohy.
- Tiu, kiu havas forton, havas rajton. → Kiu havas forton, havas rajton. - Ten, kto má silu, má právo. → Kto má silu, má právo.
- Kiu okupas sin je meĥaniko, estas meĥanikisto, kaj kiu okupas sin je ĥemio, estas ĥemiisto. = Tiu, kiu okupas sin... - Kto sa zaoberá mechanikou, je mechanik a kto sa zaoberá chémiou, je chemik. = Ten, kto sa zaoberá...
- Mi pagis al tiu, al kiu oni devis [pagi]. → Mi pagis, al kiu oni devis. - Zaplatil som tomu, komu som musel [zaplatiť]. → Zaplatil som, komu som musel.
Obyčajne nevynechávame osamotené tiun alebo tiujn: Mi finfine provis tiujn, kiujn vi tiom laŭdis. Nehovorte: Mi finfine provis, kiujn vi tiom laŭdis.
Ak tiu stojí pred podstatným menom ako jeho definujúci nástroj, nemôžeme vynechať tiu bez toho, aby sme zmenili význam. Ale často môžeme zmeniť tiu na la bez dôležitej zmeny významu: Li ankoraŭ ne redonis tiun libron, kiun li pruntis de mi. → Li ankoraŭ ne redonis la libron, kiun li pruntis de mi. Keby sme povedali: Li ankoraŭ ne redonis libron, kiun..., išlo by o jednu z tých kníh, ktoré si odo mňa požičal. Význam by sa zmenil.
- Tio, kio pasis, ne revenos. → Kio pasis, ne revenos. - To, čo minulo, nevráti sa. → Čo sa minulo, nevráti sa.
- Li tuj faris tion, kion mi volis. → Li tuj faris, kion mi volis. - Hneď urobil to, čo som chcel. → Hneď urobil, čo som chcel.
Ak tio a kio majú predložku, radšej nevynechávajme tio: Marta renkontiĝis kun tio, kun kio renkontiĝas milionoj da homoj. Nie: Marta renkontiĝis, kun kio renkontiĝas...
Ak sa veta so vzťahovým kiam vzťahuje na tiam, najčastejšie tiam vynechávame. Zachovávame tiam len vtedy, keď chceme zdôrazniť: Kiam oni estas riĉa, [tiam] oni havas multajn amikojn.
Namiesto post tiam kiam, de tiam kiam atď. obyčajne používame len post kiam, de kiam atď. Vynechávame teda tiam, ale zachováme predložku. V takých prípadoch sa predložka vzťahuje nie na slovo kiam, ale na celú vetu s kiam: Post tiam, kiam ŝi estis mallongan tempon en la arbaro, fariĝis nokto. → Post kiam ŝi estis mallongan tempon en la arbaro, fariĝis nokto.
Namiesto ĝis (tiam) kiam hovorme jednoducho ĝis. Nepoužívajme ani dum (tiam) kiam, ale jednoducho dum. Ĝis a dum sú sami osebe podraďovacie spojky a vôbec nepotrebujú pomoc slovíčka kiam. Namiesto antaŭ tiam kiam obyčajne používame antaŭ ol.
Ak sa vzťahová veta s kie vzťahuje len na tie, často tie vynechávame, ale môžeme zachovať tie na zdôraznenie: Kie estas pano, [tie] ne mankas panpecetoj.
Vzťahová veta s kia sa vždy vzťahuje na tia v hlavnej vete. Najčastejšie zachovávame tia, ale ak je veta jasná, môžeme ho vynechať: Li havas [tian] kapon, kian vi ne trovos en la tuta mondo.
Vzťahová veta s kiel sa vždy vzťahuje na tiel v hlavnej vete, ale často môžeme intuitívne chápať tiel: Ne vivu [tiel] kiel vi volas, vivu [tiel] kiel vi povas.
Vzťahová veta s kiom sa vždy vzťahuje na tiom v hlavnej vete, ale často môžeme intuitívne chápať tiom: Da pulvo ni havas [tiom] kiom vi volas.
Vzťahová veta s kies sa veľmi zriedka vzťahuje na ties v hlavnej vete. Keď to však niekedy nastane, sotva môžeme vynechať ties: Kies ĝi estas, ties ĝi restu.
Vzťahová veta s kial sa nikdy nevzťahuje na tial v hlavnej vete.
Obyčajne sa nedá vynechať slovo s TI-, keď slovo s TI- a vzťahujúce sa slovo s KI- majú rozdielne ukazovatele úlohy alebo keď jeden z nich má a druhý nemá ukazovateľa úlohy:
- Nehovorte: Mi konas, kiu venis. Hovorte: Mi konas tiun, kiu venis. Nehovorte: Ĝi estas besto, kian vi timas. Ale: Ĝi estas tia besto, kian vi timas.
- Nie je možné: Ili loĝas, de kie mi venas. Musíme povedať: Ili loĝas tie, de kie mi venas. Ani nie je možné: Li devenas, kien mi iros. Treba: Li devenas de tie, kien mi iros. Tiež nemôžeme vynechať tie, ale musíme zachovať predložku, ktorá by stála pred tie. Nehovorte: Li venas de kie mi loĝas. Hovorte: Li venas de tie, kie mi loĝas.
V niektorých jazykoch sa niekedy dá vynechať vzťahové slovo s KI-. V esperante to nie je možné. Nehovorte: La viro, mi vidis, portis valizon. Hovorte: La viro, kiun mi vidis, portis valizon. Nehovorte: Nun estas la horo, ŝi normale alvenas. Hovorte: Nun estas la horo, kiam ŝi normale alvenas.
V niektorých jazykoch môžeme niekedy vynechať vzťahové slovo s KI-, ale musíme zachovať prípadnú predložku, ktorá vtedy stojí sama niekde vo vedľajšej vete (dokonca na konci). To je v esperante absolútne nemožné. Predložka musí stáť pred tou časťou vety, ktorej úlohu vyjadruje. Nehovorte: Mi vidis tiun knabinon, vi parolis pri. Určite hovorte: Mi vidis tiun knabinon, pri kiu vi parolis.
Se
Se = "pod podmienkou, že; s domnienou, že; v prípade, že". Se uvádza vedľajšiu vetu, ktorá vyjadruje podmienku, domnienku alebo prípad:
-
Se li scius, ke mi estas tie ĉi, li tuj venus al mi. = En la okazo, ke li scius... - Keby vedel, že som tu, hneď by ku mne prišiel. = V prípade, že by vedel...
Používame podmieňovací spôsob, lebo ide len o fantáziu.
- Se mi estus sana, mi estus feliĉa. = Sub la kondiĉo, ke mi estus sana... - Keby som bol zdravý, bol by som šťastný. = Pod podmienkou, že by som bol zdravý...
-
Se li havas multe da mono, li verŝajne aĉetos aŭton. - Ak má veľa peňazí, pravdepodobne si kúpi auto.
Tvar -AS a tvar -OS (indikatív) vyjadruje, že to môže byť realita. Môže byť, že má naozaj veľa peňazí, ale nevieme to s istotou.
-
Se iu havas multe da mono, tiu havas ankaŭ multe da problemoj. - Ak má niekto veľa peňazí, má aj veľa problémov.
Tvar s AS- vyjadrujú, že ide o vždy platnú zásadu.
-
Tiu ĉi libro havas sesdek paĝojn; tial, se mi legos en ĉiu tago po dek kvin paĝoj, mi finos la tutan libron en kvar tagoj. - Táto kniha má šesťdesiat strán; preto, ak budem čítať každý deň po pätnásť strán, celú knihu skončím o štyri dni.
V takýchto vetách môžeme použiť aj podmieňovací spôsob. Pri budúcom čase sa nedá vždy prísne rozlišovať medzi fantáziou a faktom, lebo budúcnosť je vždy neistá.
Keď sa vedľajšia veta so 1}se nachádza na začiatku vety, často používame tiam v hlavnej vete, aby sme pomohli zrozumiteľnosti. Tiam predstavuje myšlienku vedľajšej vety so se. Môžeme použiť aj tiuokaze, tiaokaze alebo podobne: Se ĉiu balaos antaŭ sia pordo, tiam en la tuta urbo estos ordo.
Niekedy tio v hlavnej vete predstavuje myšlienku predchádzajúcej vety so se: Se ŝi havas multe da mono, tio ne nepre signifas, ke ŝi estas feliĉa. = Ak má veľa peňazí, skutočnosť, že má veľa peňazí, rozhodne neznamená...
Se sa používa aj v hlavnej vete na vyjadrenie silnej túžby, ktorá je pravdepodobne neuskutočniteľná. Sloveso má v takejto vete vždy tvar -US: Ho, se mi estus sola! Se mi ne havus infanon! = Mi deziregas, ke mi estu sola, ke mi ne havu infanon (sed tio ne eblas). Môžeme povedať, že intuitívne tým chápeme skutočnú hlavnú vetu: Ho, se mi estus sola, tiam mi estus feliĉa! Môžeme použiť nur v želacích vetách so se, aby sme zosilnili želaný význam: Ho, se mi nur estus sola! Ho, se mi nur povus esti tiu feliĉulo!
Ĉar
Ĉar = "preto, lebo". Ĉar uvádza vedľajšiu vetu, ktorá vyjadruje príčinu alebo motív:
- La tranĉilo tranĉas bone, ĉar ĝi estas akra. = Ke la tranĉilo estas akra, estas la kaŭzo, ke ĝi tranĉas bone. - Nôž krája dobre, lebo je ostrý. = Že nôž je ostrý, je dôvodom, že krája dobre.
- Ĉar vi estas tiel servema, mi faras al vi donacon. - Pretože si taký úslužný, dám ti dar.
- Venigu la kuraciston, ĉar mi estas malsana. - Zavolajte lekára, lebo som chorý.
-
Li estas mia onklo, ĉar mia patro estas lia frato. - Je to môj stráko, lebo môj otec je jeho brat.
Skutočnosť, že môj otec je jeho brat, je motívom, aby som ho volal mojím strýkom.
Ak sa vedľajšia veta s ĉar nachádza na začiatku vety, často v hlavnej vete používame tial. Slovíčko tial predstavuje myšlienku vedľajšej vety s ĉar: Ĉar la aŭtoro de la lingvo Esperanto tuj en la komenco rifuzis unu fojon por ĉiam ĉiujn personajn rajtojn kaj privilegiojn rilate tiun lingvon, tial Esperanto estas "nenies propraĵo". Na konci dlhej vedľajšej vety s ĉar sme možno zabudli, že sa začala slovíčkom ĉar. Tial uvádza dôsledok príčiny a pripomína, že ide o príčinu. NIekedy sa používa tial priamo pred ĉar na zdôraznenie: Mi petas tion ĉi tial, ĉar mi scias la inklinon de la plimulto da homoj. Po tial však obyčajne používamme vedľajšiu vetu s ke. Tial ke = pro tio ke = ĉar: Tio ĉi estas nur tial, ke la ideo mem de lingvo "tutmonda" estas tiel alta kaj alloga. Variant pro tio ĉar však nepoužívajme.
Dum
Dum uvádza časovú vedľajšiu vetu. Veta s dum vyjadruje niečo, čo trvá súčasne s hlavnou vetou. dum používame, ak vedľajšia a hlavná veta prebiehajú dlhšiu dobu a prebiehajú viac-menej v tom istom čase:
-
Unu el la vojaĝantoj gardodeĵoris, dum la aliaj dormis. - Jeden z cestujúcich strážil, kým ostatní spali.
Stráženie trvalo súčasne so spaním.
- Restu apud mi, dum mi kun li ekstere parolos. - Zostaň pri mne, kým sa s ním budem vonku rozprávať.
Často vedľajšia veta s dum vyjadruje niečo, čo kontrastuje s hlavnou vetou. Vtedy sa význam trvania času môže zoslabiť a niekedy aj takmer zmiznúť:
-
Dum interne ĉio kantadis kaj ĝojadis, ŝi sidis malgaja en sia ĝardeneto. - Kým vo vnútri všetko spievalo a radovalo sa, ona vo svojej záhradke sedela smutná.
Dva činy, ktoré sa konali a trvali v rovnakom čase, boli vo vzájomnom ostrom kontraste.
-
Li estas nur unufoja mensoginto dum vi estas ankoraŭ nun ĉiam mensoganto. - On klamal len raz, ale ty klameš ešte aj teraz.
Dve stavy sú súčasné (hoci čin jednorazového klamára sa stal predtým), ale dôležitý je kontrast medzi jednorazovým klamstvom a neustálym klamaním.
Dum bolo na začiatku len spojkou. Potom sa dum stalo aj predložkou: Dum la manĝado venas apetito.
Ak obidve činy neprebiehajú v istom čase alebo nechceme osobitne vyjadriť časové trvanie, používame vzťahové kiam. Vtedy sú dva činy súčasné len dočasne: Kiam mi venis al li, li dormis. Kiam oni estas riĉa, oni havas multajn amikojn. Dum a kiam vyjadrujú rôzne významové odtienky. Nepoužívajme ich teda súčasne. Nehovorte: Tio okazis, dum kiam mi loĝis en Romo. Hovorte: ...dum mi loĝis en Romo, ak ide o dlhodobejšiu udalosť. Hovorte ...kiam mi loĝis en Romo, ak to bola krátkodobá udalosť alebo na časovom trvaní nezáleží.
Ĝis
Ĝis uvádza vedľajšiu vetu, ktorá vyjadruje časový konečný bod hlavnej vety. Keď sa začína čin vedľajšej vety s ĝis, čin hlavnej vety sa končí:
-
Ili persekutos vin, ĝis vi pereos. - Budú vás prenasledovať, kým zahyniete.
Keď zahynieš, skončí sa prenasledovanie.
-
Malĝoje ŝi eliris el la palaco kaj iris dum la tuta tago tra kampoj kaj marĉoj, ĝis ŝi venis al la granda arbaro. - Smutne vyšla z paláca a celý deň chodila po poliach a bažinách, kým neprišla k veľkému lesu.
Keď prišla do veľkého lesa, prestala chodiť.
- Ili jam obstine celados al ĝi ĉiam pli kaj pli kaj ne ĉesos en sia celado tiel longe, ĝis ili la aferon atingos. - Tvrdohlave k tomu smerujú vždy viac a viac a neprestanú v smerovaní tak dlho, kým nedosiahnu tú vec.
Vedľajšia veta s ĝis má vždy vyjadrovať niečo viac-menej dočasné alebo chvíľkové. Nehovorte: Mi restis, ĝis li dormis. Hovorte: Mi restis, ĝis li ekdormis. Alebo: Mi restis, ĝis mi vidis, ke li dormas. Alebo podobne.
V časovej vedľajšej vete je nadbytočné, ba treba sa tomu vyhnúť, pridávať kiam po ĝis. Nehovorte: Mi daŭrigos demandadi, ĝis kiam vi respondos. Hovorte jednoducho: Mi daŭrigos demandadi, ĝis vi respondos. Ĝis je samo osebe spojkou a nepotrebuje pomoc slovíčka kiam. Ale ak ide o opytovaciu vedľajšiu vetu, ĝis kiam je úplne normálne: Mi demandis, ĝis kiam ili restos tie.
Môže sa zdať zvláštne, že máme používať ĝis kiam len pri otázkach. Vysvetlenie je, že neopytovacie ĝis kiam je úplne iná vetná stavba než opytovacie ĝis kiam. Podobnosť je len zdanlivá. Pred neopytovacou vedľajšou vetou sa ĝis vzťahuje na celú vedľajšiu vetu: Mi daŭrigos demandadi, ĝis kiam vi respondos. = Mi daŭrigos demandadi ĝis la tempo de via respondo. V opytovacej vedľajšej vete sa však ĝis vzťahuje len na kiam: {5} = {6} Pri takejto opytovacej vedľajšej vete aj ĝis aj kiam sú potrebné na pochopenie významu. Pri časovej vete s ĝis je však kiam úplne nadbytočné. Pridanie tohto nadbytočného kiam by mohlo naznačovať, že ide o otázku, hoci to tak vôbec nie je.
Niektorí chybne pridávajú ne vo vedľajšej vete s ĝis (pod vplyvom národného jazyka), čo dáva úplne nesprávny zmysel. Hovoria napríklad: Mi rifuzos kredi al viaj vortoj, ĝis vi ne donos pruvojn. Zamýšľaný zmysel je ten, že čin "odmietnuť uveriť tvojim slovám" prestáva vo chvíli, keď sa predložia dôkazy. Musíme teda povedať: Mi rifuzos kredi al viaj vortoj, ĝis vi donos pruvojn. Ak sa dum používa namiesto ĝis, používajme ne: Mi rifuzos kredi al viaj vortoj, dum vi ne donos pruvojn. Čin "odmietnuť uveriť tvojim slovám" bude trvať počas toho času, kým nedáte dôkazy (do chvíle, keď dáte dôkazy).
Ĝis bolo od začiatku nielen spojkou, ale aj predložkou: Post la vespermanĝo niaj fratoj eliris kun la gastoj el sia domo kaj akompanis ilin ĝis ilia domo.
Kvankam
Kvankam uvádza vedľajšiu vetu, ktorá vyjadruje nedostatočnú príčinu alebo nedostatočnú prekážku. Veta s kvankam vyjadruje niečo, čo nedokáže prekážať myšlienke vyjadrenej v hlavnej vete:
-
Ŝi edziniĝis kun sia kuzo, kvankam ŝiaj gepatroj volis ŝin edzinigi kun alia persono. - Vydala sa za svojho bratanca, hoci jej rodičia ju chceli vydať za iného človeka.
Vydala sa teda za svojho bratanca. Vôľa rodičov v tom nemohla zabrániť.
-
Ĉemizojn, kolumojn, manumojn kaj ceterajn similajn objektojn ni nomas tolaĵo, kvankam ili ne ĉiam estas faritaj el tolo. - Košele, goliere, rukávy a ostatné podobné predmety nazývame bielizňou, hoci nie sú vždy vyrobené z plátna.
Nazýva ich bielizňou. Skutočnosť, že nie vždy sú z plátna, tomu neprekáža.
Ak vedľajšia veta s kvankam stojí na začiatku, často pre zrozumiteľnosť v hlavnej vete používame tamen:
- Kvankam la pasintaj tagoj povis ŝin prepari al tia sorto, ĝi tamen estis surprizo. - Hoci uplynulé dni ju mohli pripraviť na takýto osud, aj tak to bolo prekvapenie.
- Kvankam blinda kaj maljuna, li en la daŭro de tre mallonga tempo perfekte ellernis Esperanton. = Kvankam li estis blinda kaj maljuna... - Hoci slepý a starý, počas veľmi krátkeho času sa dokonale naučil esperanto. = Hoci bol slepý a starý...
Nikdy nepoužívajte sed (ani a) ako pomôcku pre vedľajšiu vetu s kvankam. Nehovorte: Kvankam mi ne volis tion, sed mi faris. Hovorte: Kvankam mi ne volis tion, mi tamen faris. Alebo: Mi ne volis tion, sed mi tamen faris.
Kvankam sa veľmi podobá na malgraŭ. Rozdiel spočíva v tom, že kvankam uvádza vedľajšiu vetu, kým malgraŭ je predložka, ktorá stojí pred substantívnym vetným členom: Ili rifuzis helpi, kvankam mi petegis. = Ili rifuzis helpi malgraŭ mia petego.
Ale aj malgraŭ môže uvádzať vedľajšiu vetu pomocou slov ke alebo tio ke: Ili rifuzis helpi malgraŭ (tio), ke mi petegis. Výraz malgraŭ (tio) ke je menej zvyčajný, a preto viac dôrazný než kvankam. Existuje aj oveľa silnejší výraz spite ke, ktorý vyjadruje úmyselné protirečenie: Ili rifuzis spite ke mi petegis. Aj eĉ + se môže mať niekedy podobný význam. Eĉ + se vyjadruje, že by bolo prekvapujúce, keby tá záležitosť nemohla prekážať: Ili rifuzus, eĉ se mi petegus.
Kvazaŭ
Kvazaŭ = "tiel kiel estus se". Kvazaŭ môže uvádzať vedľajšiu vetu, ktorá vyjadruje vymyslené porovnanie:
-
Tie ili sidis kune, kvazaŭ ili estus gefianĉoj. = Ili sidis kune tiel, kiel estus, se ili estus gefianĉoj. - Tam sedeli spolu, ako keby boli snúbenci. = Sedeli spolu tak, ako by to bolo, keby boli snúbencami.
Neboli snúbenci, hoci sa tak zdalo.
- Ŝi kuris al li renkonte, kvazaŭ ŝi volus lin kisi. Ŝi tion ne faris. - Bežala mu v ústrety, ako keby ho chcela pobozkať. Neurobila to.
- Estas al mi kvazaŭ mi sonĝus. - Je mi, ako keby sa mi snívalo.
- Mi havas tian senton, kvazaŭ mi kisus mian patrinon! = Mi havas tian senton, kian mi havus, se mi kisus mian patrinon. - Mám taký pocit, ako keby som pobozkal matku! = Mám taký pocit, aký by som mal, keby som pobozkal matku.
V takýchto vetách s kvazaŭ obyčajne používame podmieňovací spôsob. Ale ak veta s kvazaŭ istým spôsobom vyjadruje niečiu myšlienku, vtedy najčastejšie používame oznamovací spôsob. Vtedy ide o nepriamu reč, v ktorej sa má vždy používať slovesný tvar niekdajšej myšlienky alebo výroku: Ŝi havis la senton, kvazaŭ tio estas ŝia arbo.
Kvazaŭ často pôsobí ako príslovkové slovíčko (ktoré vôbec neuvádza vedľajšiu vetu). Vtedy obyčajne používame len oznamovací spôsob: Ili vidas en mi personon, kiu kvazaŭ ludas la rolon de ia reĝo.
Ol
Ol môže uvádzať časovú vedľajšiu vetu, ak pred touto vedľajšou vetou je slovo antaŭ:
- Antaŭ ol li atingis sian celon, la suno subiris. = Pli frue ol tiam, kiam li atingis... - Skôr, než došiel do cieľa, slnko zapadlo. = Skôr, než vtedy, keď došiel...
- Mi ne manĝos, antaŭ ol mi diros mian aferon. = Mi ne manĝos pli frue ol tiam, kiam mi diros mian aferon. - Nebudem jesť skôr, než ti poviem svoju vec. = Nebudem jesť skôr než vtedy, keď ti poviem svoju vec.
Ol najčastejšie vyjadruje porovnávania v spolupráci s pli alebo alia. Aj vo výraze antaŭ ol ide o porovnanie. Porovnávame dva časy. Jeden z časov je skorší, teda predchádzajúci. Logicky by sme mohli použiť aj antaŭ kiam, rovnako ako používame post kiam. Alternatívne by sme rovnako logicky mohli použiť post ol namiesto post kiam. Ale už dávno je zvykom používať antaŭ ol a post kiam. Oboje je logické. Logické sú aj výrazy antaŭ ke (= antaŭ tio ke) a post ke (= post tio ke), ale tieto výrazy sa prakticky nepoužívajú. Odporúča sa používať antaŭ ol a post kiam, lebo sú najľahšie zrozumiteľné pre svoju zvyčajnosť.
Ak hlavná veta a vedľajšia veta majú rovnaký podmet, môžeme namiesto vedľajšej vety použiť antaŭ ol + neurčitok: Oni devas iri longan distancon, antaŭ ol veni al la rivero.
Apenaŭ
Apenaŭ je najčastejšie príslovkovým slovíčkom, ale môže byť aj spojkou v časovej vedľajšej vete. Vtedy apenaŭ znamená "tuj post kiam" alebo "preskaŭ samtempe kiam". Takéto vety s apenaŭ stoja vždy pred hlavnou vetou:
- Apenaŭ ŝia patrino ŝin rimarkis, ŝi kriis al ŝi: "Nu, mia filino?" = Tuj post kiam ŝia patrino ŝin rimarkis (preskaŭ samtempe), ŝi kriis... - Len čo si ju matka všimla, zakričala na ňu: "Nuž, moja dcéra?" = Hneď potom, čo si ju matka všimla (takmer súčasne), zakričala...
- Apenaŭ ŝi ektuŝis ŝian brakon, el la buŝo de Janjo elsaltis krieto de doloro. - Len čo sa dotkla ramena, z úst Janky vyskočil krik od bolesti.
Alternatívne môžeme používať apenaŭ ako príslovkové slovíčko v hlavnej vete: Apenaŭ ŝi ektuŝis ŝian brakon, kiam el la buŝo... Veta kiam el la buŝo... je teraz časová vedľajšia veta.