Späť na obsah
  2. 29 Prípony

AĈ

AĈ =  "zlá kvalita, nevhodnosť, bezcennosť"

  • domo → domaĉo = zlý, vetchý, rozpadajúci sa dom
  • ĉevalo → ĉevalaĉo = zlý, bezcenný kôň
  • babili → babilaĉi = hlúpo, zlomyseľne rozprávať
  • aĉa = nekvalitný, nevhodný, bezcenný

AD = "trvalý dej"

  • uzo → uzado = trvalé, pravidelné používanie
  • viziti → vizitadi = často, pravidelne navštevovať
  • konstruo = dej budovania, spôsob budovania, niečo vybudované, postavené, skonštruované → konstruado = dej (trvalého) budovania, konštruovania
  • martelo (ilo) → marteli = udierať kladivom → martelado = dej (trvale) udierať kladivom
  • reĝo (persono) → reĝi = vládnuť ako kráľ → reĝado = dej (trvale) vládnuť

Ak chceme ukázať, že sa jedná o dej, ale si neprajeme trvalý význam AD, je treba použiť iný akčný koreň bez významu trvania, alebo vyjadriť sa iným spôsobom: martelado (trvalé) → martelbato = jeden úder kladivom; brosado (trvalé) → brostiro = jeden ťah kartáčom.

AĴ

AĴ = "(konkrétna) vec, predmet"

  • bela → belaĵo = (konkrétna) vec zvlášť pekná, konkretizovanie krásy
  • utila → utilaĵo = (konkrétna)vec, ktorá je užitočná
  • dolĉa → dolĉaĵo = niečo charakterizované sladkou chuťou (cukrík a pod.)
  • nova → novaĵo = záležitosť ktorá sa práve objavila, niečo čo sa práve deje, novinka
  • fari → faraĵo = niečo urobené, robené alebo čo bude urobené
  • desegni → desegnaĵo = nakreslený obraz
  • kreski → kreskaĵo = niečo, čo rastie, rastlina
  • kovri → kovraĵo = niečo, čím sa prikrýva
  • amuzi → amuzaĵo = niečo, čím sa dá zabávať
  • havi → havaĵo = niečo čo máme, vlastníme
  • trinki → trinkaĵo = niečo, čo sa pije
  • konstruo = akt budovania → stavba, budova = niečo postavené (zvyčajne dom)
  • ligno → lignaĵo = niečo vyrobené z dreva
  • araneo → araneaĵo = pavučina
  • azeno → azenaĵo = azeneca (= hlúpa) záležitosť, somarina
  • ĉirkaŭ → ĉirkaŭaĵo = priestor/miesto/oblasť okolo niečoho
  • post → postaĵo = zadok, zadnica
  • sen senco → sensencaĵo = vec, ktorej chýba zmysel
  • kokido → kokidaĵo = jedlo z kuraciny
  • ovo → ovaĵo = jedlo z vajec
  • glacio → glaciaĵo = zmrzlina
  • aĵo = konkrétna vec (nedefinovaného druhu)

Niekedy môžeme pridať príčastnú predponu pre spresnenie: to, čo sa mláti (obilie, ktoré sa mláti), to, čo sa vymlátilo (obilie, ktoré sa už vymlátilo), to, čo sa bude mlátiť (obilie, ktoré chcú mlátiť), to, čo horí (niečo, čo horí), to, čo horelo (niečo, čo už zhorelo). Obyčajne však stačí jednoduché slovo s AĴ-.

AN

AN = "člen skupiny, obyvateľ miesta, stúpenec doktríny, osoba, ktorá patrí k určitému miestu" a pod.

  • klubo → klubano = člen klubu
  • Eŭropo → Eŭropano = obyvateľ Európy
  • Indonezio → Indoneziano = obyvateľ Indonézie
  • vilaĝo → vilaĝano = dedinčan
  • Islamo → Islamano = mohamedán
  • respubliko → respublikano = podporovateľ myšlienky, že štát má byť republikou, člen republikánskej strany
  • ŝipo → ŝipano = človek, ktorý slúži na lodi
  • estraro → estrarano = člen predstavenstva
  • sama lando → samlandano = obyvateľ rovnakej krajiny
  • ano = člen spolku, strany, rodiny, cirkvi a pod.; aniĝi = stať sa členom, prihlásiť sa do skupiny

AR

AR = "množina alebo zbierka množstva vecí rovnakého druhu"

  • homo → homaro = všetci ľudia sveta, celý ľudský rod
  • birdo → birdaro = všetci vtáci na svete, alebo v regióne
  • gazeto → gazetaro = všetky noviny v jednom regióne
  • verko → verkaro = všetky diela jedného autora
  • estro → estraro = vybratá skupina vedúcich jednej organizácie
  • arbo → arbaro = miesto kde je veľa spolu rastúcich stromov, les
  • haro → hararo = všetky vlasy na niečej hlave
  • ŝafo → ŝafaro = všetky ovce jedného vlastníka alebo na jednom mieste
  • meblo → meblaro = všetok nábytok v miestnosti/byte/dome
  • altaj montoj → altmontaro = horský masív, alebo reťaz vysokých hôr
  • vorto → vortaro = kniha so zoznamom slov a ich vysvetlením, slovník
  • horo → horaro = tabuľka hodín, počas ktorých sa deje niečo špeciálne
  • ŝtupeto → ŝtupetaro = nástroj na lezenie z dvoch tyčí a veľa šteblíkmi (priečkami) (= rebrík)
  • vagono → vagonaro = rad spojených vagónov ťahaných lokomotívou (vlak)
  • aro = skupina, zbierka, stádo a pod.

ĈJ

Pomocou ĈJ sa tvoria zdrobneniny mužských mien. Pred ĈJ sa používa skrátená forma mena. Zvyčajne sa ponechá od 1 do 5 písmen.

  • Johano → Johanĉjo aŭ Joĉjo = Janko, Janíčko
  • Vilhelmo → Vilhelĉjo alebo Vilheĉjo alebo Vilĉjo alebo Viĉjo = Vilko
  • papago → Papĉjo (zdrobnené meno papagája) = Papagajko
  • Patro → Paĉjo = otecko
  • Onklo → Oĉjo = strýčko
  • Frato → Fraĉjo = braček

ĈJ, rovnako ako NJ, je trochu osobitá prípona, lebo sa nezačína samohláskou a koreň pred ňou môžeme skrátiť. Niekedy by sme mohli najprv pridať príponu UL, ak by to pomohlo vytvoriť ľubozvučnejšiu formu: Petro → Petrulo → Petruĉjo a podobne. Nie je to však tradičné, ani logické, ale ak ide o zdrobneliny, ani tradícia, ani logika, ani prísna gramatika nie je dôležitá. Zdrobneliny môžeme vytvoriť podľa ľubovôle (napríklad výpožičkou z iných jazykov).

EBL

EBL = "môže byť urobené". EBL sa môže použiť len s prechodnými slovesami:

  • manĝi → manĝebla = také, že to môže byť zjedené
  • nombri → nombrebla = také, že to môžeme spočítať
  • malhavi → malhavebla = také, že to nemusí mať, nepotrebné → nemalhavebla =  také, že to nemôžem nemať, nevyhnutné
  • kompreni → kompreneble = tak, že hocikto môže pochopiť, samozrejme, pochopiteľne (často používané ako skratenie od memkompreneble)
  • esperi → espereble = tak, že sa môže dúfať v niečo
  • supozi → supozeble = tak, že sa môže predpokladať nejaká vec
  • eble = "môže byť"; eblo = niečo, čo je možné; ebleco = vlastnosť niečoho, čo je možné

Niekedy sa používa EBL (a tiež IND a END) po slovese, ktoré normálne je ne-tranzitívne, ale ktoré môže mať predmet:

  • iri → irebla = také, že to môže byť prejdené, také, že sa dá prejsť (=ísť na alebo pozdĺž)
  • loĝi → loĝebla = také, že to môže byť obývané, také, že sa to dá obývať (=bývať v tom)

Obyčajne hovoríme iri sur/laŭ vojo a loĝi en domo, ale aj iri vojon a loĝi domon je správne, hoci veľmi zriedkavé.

EC

EC = "kvalita alebo stav (niekoho alebo niečoho)". EC vždy vyjadruje niečo abstraktné (kvalitu alebo stav).

  • bono = abstraktná idea dobra → boneco = dobro ako kvalita niečoho alebo niekoho
    • Vi estos kiel Dio, vi scios bonon kaj malbonon. - Budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.
    • Ili admiris la bonecon de lia ago. - Oni obdivovali dobrotu jeho činu.
  • ruĝo = červeň (farba) → ruĝeco = stav byť červený
    • Ŝiaj blankaj vangoj estis kolorigitaj de freŝa ruĝo. - Jej biele líca boli sfarbené sviežou červeňou
    • La ruĝeco de ŝiaj vangoj malkaŝis ŝiajn sentojn. - Červeň na jej lícach odhalila jej city.
  • longo = horizontálny rozmer (každá konkrétna vec má nejakú dĺžku) → longeco = vlastnosť byť dlhý, mať veľkú dĺžku
    • Ni mezuris la longon de ĝiaj kruroj, kaj trovis, ke ili estas tre mallongaj. - Merali sme dĺžku jej nôh a zistili sme, že sú veľmi krátke.

    • La longeco de ĝiaj kruroj tre surprizis nin. - Dĺžka jej nôh nás veľmi prekvapila.

      Nohy boli prekvapujúco dlhé.

  • rapido = miera vzdialenosti prejdenej za určitý čas (každá pohybujúca sa vec má nejakú rýchlosť)→ rapideco = vlastnosť niečoho, čo ide (veľmi) rýchlo
    • La rapido de la aŭto estis nur 20 kilometroj en horo. - Rýchlosť auta bola len 20 km/hod.
    • La aviadilo pasis kun fulma rapideco. - Lietadlo preletelo bleskovou rýchlosťou.
  • homo → homeco = prirodzená ľudská kvalita
  • granda animo → grandanimeco = vlastnosť mať veľkú (= vznešenú) dušu
  • korekto → korekteco = vlastnosť byť korektný, bezchybný
  • unu → unueco = vlastnosť byť ako jeden, jednota
  • unua → unuaeco = vlastnosť byť prvý
  • estonta → estonteco = budúci čas. Tvary ako estonto normálne vyjadrujú osobu, ako všetky príčastia s koncovkou O, ale niekedy sa používa estonto ako skratka od estonteco.
  • pasinta → pasinteco = minulý čas
  • infano → infaneco = vlastnosť byť detským, detstvo
  • eco = kvalita, vlastnosť

Niekedy EC- používame nelogicky pod vplyvom národných jazykov: Bedaŭrinde mi ne havas la eblecon tion ĉi fari. V skutočnosti nejde o vlastnosť, ale o možnosť (alebo prípadne schopnosť). Povedzte ako Zamenhof: Bedaŭrinde mi ne havas la eblon tion ĉi fari. (Ak váhame medzi eblo a ebleco, vyberme si eblo, lebo je to sumárna forma aj pre ebleco, aj pre eblaĵo, a preto eblo takmer nikdy nemôže byť nesprávnou voľbou.)

EC- môžeme používať s koncovkou -A alebo - E (alebo slovesnou koncovkou). Takéto tvary majú obyčajne význam "podobný, podobne, rovnaký ako, rovnako ako":

  • ligneca papero = papier, ktorý čiastočne vyzerá ako drevo
  • Ni havas amikecajn rilatojn kun ili. = Ni rilatas kvazaŭ ni estus amikoj. - Máme s nimi priateľské vzťahy. = Máme vzťah, ako keby sme boli priatelia.

Niekedy pre zrozumiteľnosť môžeme namiesto toho použiť zloženiny so ŝajna, simila, maniera alebo stila. Niekedy tvary s ...eca znamenajú "vzťahujúci sa na takpto vlastnosť, o takejto vlastnosti": patreca testo = test na otcovstvo, test na zistenie, či je niekto otcom.

EG

EG = "vysoký (najvyšší) stupeň, niečo veľké (najväčšie)"

  • domo → domego = (veľmi) veľký dom
  • varma → varmega = veľmi horúce
  • bone → bonege = veľmi dobre
  • krii → kriegi = (veľmi) hlasno kričať
  • ŝati → ŝategi = veľmi sa páčiť
  • dankon! → dankegon! = veľká vďaka
  • tre → treege = veľmi veľa
  • pordo → pordego = hlavná brána domu, mesta, statku, dvora a pod.
  • granda → grandega = mimoriadne veľký
  • piedo → piedego = veľká, tučná, nepríjemná alebo nebezpečná noha človeka alebo zvieraťa
  • manĝi → manĝegi = chtivo alebo príliš jesť, žrať
  • ege = veľmi silno, veľmi intenzívne, extrémne

EJ

EJ = "miesto, priestor, dom, izba a pod. určená na niečo". To, čo sa nachádza pred EJ, je vždy to, čo sa deje alebo nachádza na danom mieste.

  • lerni → lernejo = miesto určené na učenie, škola
  • dormi → dormejo = miestnosť na spanie
  • eliri → elirejo = miesto (zvyčajne dvere), cez ktoré sa dá vyjsť
  • redakti → redaktejo = miesto, kde sa rediguje (napr. časopis)
  • akcepti → akceptejo = miesto, kde sa niečo, niekto prijíma (v hoteli, kongrese a pod.)
  • necesa → necesejo = miesto pre určitú nevyhnutnú činnosť, ktorú radšej nechceme priamo vysloviť (a síce močenie a kadenie)
  • preĝi → preĝejo = miesto na modlitbu a iné náboženské činnosti. Slovo preĝejo sa tradične používa najmä pre kresťanský kostol, pričom pre chrámy iných náboženstiev radšej používame špeciálne slová: moskeo, sinagogo, templo a iné. Ale preĝejo môžeme používať pre všetky náboženstvá. Pre kresťanský kostol existuje aj špeciálne slovo kirko (používa sa veľmi zriedka). Najjednoduchšie to upresňujeme pomocou: Kristana preĝejo, Islama preĝejo, Hinduisma preĝejo atď.
  • ĉevalo → ĉevalejo = miesto (budova) pre kone
  • mallibero → malliberejo = miesto neslobody, pre väzňov (=väzenie)
  • libro → librejo = predajňa kníh (zbierka alebo miesnosť s knihami je biblioteko)
  • rizo → rizejo = miesto (pole), kde sa pestuje ryža
  • herbo → herbejo = miesto, kde rastie prevažne tráva (nie stromy atd.)
  • tajloro → tajlorejo = miesto, kde pracuje krajčír
  • ministro → ministrejo = miesto (dom, úrad) ministra
  • malsanulo → malsanulejo = miesto, kde ošetrujú a liečia chorých (=nemocnica)
  • TTT (la Tut-Tera Teksaĵo, vyslovte "to to to") → TTT-ejo ("to-to-to-ejo") = TTT-servilo, TTT-a retpaĝaro (miesto, kde sa nachádzajú webstránky)
  • ejo = miesto (určené pre ničo špeciálne)

Ak ide o továreň alebo podobne, radšej používajme jasnejšie zloženiny: tabakfarejo = "miesto, kde sa vyrábajú cigarety a iné tabakové výrobky", ŝtalejo alebo ŝtalfabriko = "továreň na oceľ", gisejo alebo gisfabriko = "továreň na zliatiny a zliatinové výrobky".

EM

EM = "tendencia, náchylnosť na niečo"

Slovíčko EM najčastejšie vyjadruje, že niečo pre svoj charakter často alebo stále má sklon k činu:

  • timi → timema = náchylný na strach, často sa bojí
  • manĝi → manĝema = náchylný na časté jedenie alebo jedenie vo veľkom množstve
  • kompreni → komprenema = taký, že chce vždy pochopiť
  • venĝi → venĝema = taký, že sa chce pomstiť, neodpúšťajúci
  • pura → puri = byť čistý → purema = taký, že chce byť čistý

Niekedy používame EM pre momentálnu alebo príležitostnú túžbu alebo pre momentálnu potrebu:

  • Ŝi sentis fortan manĝemon. (= ... fortan malsaton.) - Cítila silnú chuť do jedla. (= ... silný hlad.)
  • Subite li fariĝis terure dormema. (= ... terure dorme laca.) - Zrazu bol strašne ospalý. (= ... strašne unavený tak, že sa mu chcelo spať.)

Alternatívne môžeme použiť zloženiny s vola: manĝivola, venĝovola. Obyčajne však stačí EM-.

V niekoľkých slovách EM vyjadruje schopnosť:

  • produkti → produktema = taký, že môže veľa produkovať
  • krei → kreema = taký, že môže veľa vytvárať

Môžeme tiež použiť zloženiny s pova alebo kapabla: produktipova, kreokapabla. Obyčajne je však EM- dostatočne jasné.

V niektorých slovách EM- znamená, že niekto je pre svoj charakter ohrozený niečím, že niečo riskuje, čo nechce:

  • erari → erarema = taký, že často alebo ľahko robí chyby
  • morti → mortema = taký, že môže, ba musí, zomrieť

Niekedy tvoríme slovo na EM, ktoré nepochádza zo slovesa:

  • gasto → gastema = taký, že má rád hostí
  • la sama sekso → samseksema = taký, že dáva prednosť rovnakému pohlaviu

Gastema preto môžeme chápať ako "ochotný sám byť hosťom". Ak nejde o takýto význam, radšej môžeme použiť zloženiny s ama: gastama = "taký, že má rád hostí", samseksama = "taký, že má rád vlastné pohlavie". Inak, ak sa zdá, že je AM- príliš silné alebo nevyjadruje správne zmysel, dávame prednosť EM-.

Slová s EM- majú najčastejšie koncovku -A, ale môžu mať akúkoľvek koncovku. Pri koncovke -O sme si predtým zvykli pridať príponu -EC: manĝemeco, timemeco a podobne. EC- však obyčajne nie je potrebné. Stačí manĝemo, timemo atď. Pred príponou -UL môžeme vynechať EM-, ak je význam jasný: timemulo → timulo, drinkemulo → drinkulo.

EM- používame aj ako obyčajný koreň: emo = momentálny sklon, ema = momentálne inklinujúci.

END

END- = "musí byť robené". END- môžeme použiť len pri tranzitívnych slovesách.

  • pagi → pagenda = také, že to musíme zaplatiť
  • respondi → respondenda = také, že na to musíme odpovedať

ER

ER- = "veľmi malá časť celku". ER- používame, keď sa niečo skladá z mnohých častí rovnakého druhu. To, čo stojí pred ER-, vždy vyjadruje celok, ktorý tvoria čiastočky:

  • sablo → sablero = zrnko piesku
  • neĝo → neĝero = vločka snehu
  • mono → monero = kus kovových peňazí (kus papierových peňazí sa nazýva monbileto alebo monpapero)
  • fajro → fajrero = veľmi malá (letiaca) horiaca časť (elektrickú iskru tiež nazývame sparko)
  • ero = malá (pozostávajúca) časť

ER- vyjadruje jednu z mnohých podobných, sotva rozlíšiteľných častí celku. Ak ide o časti rôzneho druhu alebo jednotlivé časti, nepoužívajme ER-, ale PART-: mondoparto (≈ kontinento), landparto, korpoparto, parto de libro. Ak ide o časť, ktorý je odlomená alebo odtrhnutá z celku, používajme PEC-: Mi disŝiris la leteron kaj disĵetis ĝiajn pecetojn en ĉiujn angulojn de la ĉambro.

ESTR

ESTR- = "človek, ktorý vedie a rozhoduje, majster". To, čo stojí pred ESTR-, je vždy miesto, kde vedúci rozhoduje alebo to, o čom vedúci rozhoduje:

  • ŝipo → ŝipestro = ten, kto rozhoduje na lodi
  • imperio → imperiestro = titul vodcu ríše
  • kgrupo → grupestro = vedúci skupiny
  • urbo → urbestro = človek zvolený na to, aby viedol a spravoval mesto
  • lernejo → lernejestro = riaditeľ školy
  • cent → centestro = dôstojník nad stovkou vojakov
  • estro = šéf s rozhodujúcimi právomocami

ET

ET- = (naj)menší stupeň, (naj) menší druh".

  • domo → dometo = (veľmi) malý dom
  • varma → varmeta = len trochu teplý
  • babili → babileti = rozprávať sa len trochu
  • iom → iomete = len trochu
  • ŝtrumpo → ŝtrumpeto = krátke ponožky, ktoré zakrývajú len chodidlo a časť nad chodidlom
  • ridi → rideti = smiať sa bez zvuku so zatvorenými ústami
  • patro → patreto = milý otec, otecko
  • mano → maneto = šarmantne malá rúčka
  • eta = malý, riedky, etigi = zmenšiť, zriediť; etulo = malý človek

Niekedy ET- používame ako predponu, aby sme vyjadrili špeciálny význam:

  • burĝo → etburĝo = meštiak, ktorého meštiactvo je malé (podľa spoločenského postavenia)
  • fingro → etfingro = druh prsta, ktorý je zvyčajne menší než ostatné prsty na ruke

ID

ID- = "novorodenec". To, čo stojí pred ID-, vždy vyjadruje to, z čoho pochádza novorodenec.

Obyčajne sa ID- používa pri zveracích slovách. Vtedy ID- vyjadruje nezrelé zviera, mláďa určitého druhu zvieraťa:

  • bovo → bovido = nezrelý býk
  • koko → kokido = nezrelá sliepka
  • rano → ranido = nezrelá žaba
  • ido {3} = mláďa ziveraťa

Niekedy sa ID- používa pre mladú rastlinu: arbo → arbido = mladý strom.

Pri ľudskom slove ID- vyjadruje dieťa, potomka bez ohľadu na vek. Vtedy ID- používame najmä pri tituloch a historických menách:

  • reĝo → reĝido = dieťa kráľa
  • Timuro → Timuridoj = princovia, ktorí pochádzajú od sultána Timura Chromého
  • Izraelo → Izraelidoj = pochádzajúci od človeka Izraela (Israelano = obyvateľ krajiny Izrael)

Niekedy ID- používame obrazne pri slovách, ktoré sa týkajú krajín alebo jazykov:

  • lando → landido = človek narodený v určitej krajine, domorodec
  • Latino → Latinida lingvo = jazyk, ktorý pochádza z latinčiny

IG

IG- = "účinný, spôsobujúci alebo meniaci čin". To, čo stojí pred IG-, vždy vyjadruje výsledok činu.

  • akra → akrigi = konať tak, že sa niečo stane ostrým
    • Mi akrigas mian tranĉilon. - Ostrím si nož.
  • longa → longigi = konať tak, že sa niečo stane dlhým
    • La kunveno devus esti mallonga, sed la multaj demandoj longigos ĝin. - Stretnutie by malo byť krátke, ale veľa otázok ho predĺži.
  • pli longa → plilongigi = konať tak, že sa niečo stane dlhším
    • Ni devis plilongigi nian viziton en Hindujo. - Museli sme si predĺžiť návštevu v Indii.

Sloveso s IG- môžeme vytvoriť aj z činného koreňa (ktoré je obyčajne slovesom). Takéto slovo s IG- znamená, že spôsobujeme, že niekto urobí konkrétny čin. Predmet takéhoto slovesa s IG- je to, čo by bolo podmetom jednoduchého slovesa.

Môžeme vychádzať z netranzitívneho slovesa:

  • sidi → sidigi = konať tak, že niekto začne sedieť
    • Li sidigis sian infanon sur seĝon. - Posadil svoje dieťa na stoličku.

Môžeme vychádzať aj z tranzitívneho slovesa. Predmet takéhoto slovesa s IG- je buď podmet jednoduchého slovesa, alebo predmet jednoduchého slovesa:

  • kompreni → komprenigi = konať tak, že niekto chápe
    • Mi finfine sukcesis komprenigi lin, ke li devas iri hejmen. - Konečne sa mi podarilo vysvetliť mu, že musí ísť domov.
    • Mi ne povis komprenigi la ŝercon al li. - Nemohol som mu vysvetliť vtip.

Môžeme sloveso s IG- vytvoriť aj z koreňa, ktoré je obyčajne podstatným menom.

Takéto slovo s IG- môže znamenať, že konáme tak, že predmet sa stáva tým, čo vyjadruje koreň, ale môže tiež znamenať, že robíme predmet takým, akým je koreň alebo to môže znamenať, že spôsobujeme, že predmet urobí nejaký čin, ktorý sa vzťahuje na koreň:

  • edzo → edzigi = konať tak, že niekto sa stane manželom
    • Li edzigis sian filon al riĉa fraŭlino. - Oženil svojho syna za bohatú slečnu.
  • pinto → pinta → pintigi = konať tak, že sa niečo stane špičkovým, že niečo bude mať špičku
    • Se vi volas skribi, vi devas unue pintigi vian krajonon. - Ak chcete písať, najprv si musíte naostriť ceruzku.
  • flamo → flami → flamigi = konať tak, že niečo bude horieť
    • Petro flamigis la fajron per forta blovado. - Peter zapálil oheň silným fúkaním.

Sloveso s IG- môžeme vytvoriť aj z vety s predložkou:

  • en (la) domo → endomigi = pohybovať sa do domu
    • Kiam komencis pluvi, ŝi rapide endomigis la infanojn. - Keď začalo pršať, rýchlo priviedla deti domov.
  • sen vesto → senvestigi = vziať niekomu šaty
    • Janjo estis senvestigita kaj endormigita. - Janka bola vyzlečená a spala.

Opak slova sen...igi môžeme teoreticky vyjadriť pomocou slova kun...igi, ale takéto slová obyčajne nepoužívame, lebo mnohé jednoduché slovesá už sami osebe majú takýto význam: maski = "kunmaskigi", vesti = "kunvestigi". V takýchto prípadoch môžeme ako alternatívu k slovu sen...igi použiť predponu MAL bez IG-: malvesti = senvestigi, malmaski = senmaskigi. Senfortigi má viac-menej rovnaký význam ako malfortigi. Opakom slova senfortigi je teoreticky "kunfortigi", ale to je zbytočne ťažké slovo. Namiesto toho hovoríme jednoducho fortigi.

Sloveso s IG- môžeme vytvoriť aj z častice alebo z afixu:

  • for → forigi = odstrániť, odňať, zotrieť, zoškrabať
    • Per forta lesivo ŝi sukcesis forigi la nigrajn makulojn. - Pomocou silného lúhu sa jej podarilo odstrániť čierne škrvny.
  • al → aligi = pridať, priložiť
    • Ili baldaŭ discipline aligos siajn fortojn al tiu komuna granda armeo. - Čoskoro disciplinovane spoja svoje sily s tou spoločnou veľkou armádou.

Keď sa koreň netýka ani vlastností, ani činnosti, často môžeme váhať, či máme použiť sloveso bez prípony alebo sloveso s príponou -IG. Často jazyková tradícia dala jednoduchému slovesu význam s vlastnosťou -IG: konfuzo = veľký neporiadok → konfuzi = vytvoriť veľký neporiadok, urobiť neporiadnym. Niekedy si tradícia vybrala len formu s IG: grupo → grupigi = spájať do skupiny (skupín), postaviť do skupiny (skupín). Niekedy tradícia dala odlišný význam jednoduchej forme a forme s -IG, ale obidva významy súvisia s vlastnosťou -IG: koloro → kolori = dať niečomu svoju farbu, byť to, čo dáva farbu niečomu; koloro → kolorigi = konať tak, že niečo sa stane farebným. Nemôžeme však vyžadovať, aby všetci nasledovali tieto jemné významové odtienky. Musíme aspoň tolerovať, ak niekedy niekto zmieša napríklad kolori a kolorigi. Niekedy jednoduchá forma má význam, ktorý nesúvisí s vlastnosťou -IG: lumo → lumi = vysielať lúče svetla; lumo → lumigi = urobiť tak, že niečo má svietiť, urobiť svetlým. Niekedy majú obidve formy rovnaký význam: ordo → ordi alebo ordigi = vytvoriť poriadok, dať do poriadku, urobiť poriadnym. Dnes sa všeobecne dávať prednosť forme ordigi.

Často k slovesu pridávame nadbytočné -IG, lebo ho obyčajne nemá mať. Môže to byť tolerované, najmä ak z toho vyplýva väčšia zrozumiteľnosť, ale obyčajne sa majú používať tradičné formy. Nie vždy sú však formy úplne stabilné. V niektorých prípadoch prípona -IG možno nie je potrebná, lebo jednoduchá forma má sotva nejaký iný význam. V budúcnosti sa možno začne používať kratšia forma bez -IG. Často môžeme používať obidve formy paralelne bez rozdielu vo význame: loki/lokigi, arkivi/arkivigi, listi/listigi.

Prípona -IG sa obyčajne vyskytuje so slovesnou koncovkou, ale môže mať aj koncovku -O, -A alebo -E. Takéto formy vyjadrujú rovnaký činný význam ako slovesná forma: akrigo = "čin ostrenia", akriga = "vzťahujúci sa na čin ostrenia, ostrujúci", sidigo = "čin posadenia", sidige = "vo vzťahu k činu posadenia, usádzajúc", edzigo = "čin oženenia", edziga = "vzťahujúci sa na čin oženenia".

Prípona -IG sa používa aj ako obyčajný koreň: igi= spôsobiť, že niekto urobí nejaký čin

IĜ

Prípona -IĜ = "prechod do nového stavu, na nové iesto, k novému činu". To, čo stojí pred príponou -IĜ, vždy vyjadruje výsledok prechodu.

  • pala → paliĝi = stať sa bledým, zblednúť
    • Li paliĝis pro la ŝoko. - Zbledol pre šok.
  • longa → longiĝi = stať sa dlhým
    • La tagoj longiĝas, printempo alvenas. - Dni sa predlžujú, prichádza jar.
  • pli longa → plilongiĝi = stať sa dlhším
    • Li asertas, ke post la vizito al la miraklisto lia kruro plilongiĝis. - Tvrdí, že po návšteve u divotvorcu sa mu noha predľžila.

Sloveso s -IĜ vytvorené z netranzitívneho slovesa vyjadruje prechod ku konkrétnemu činu. Prípona -IĜ pri takomto slovese je takmer rovnaká ako predpona EK. Niekedy takéto slovesa s -IĜ vyjadrujú významový odtienok, že čin sa deje sám od seba alebo sa čin deje mimovoľne:

  • sidi → sidiĝi = začať sedieť, sadnúť si
    • Li sidiĝis sur la sofo. - Sadol si na pohovku.
  • esti → estiĝi = začať byť, vzniknúť
    • Estiĝis kverelo inter ili. - Medzi nimi vznikla hádka.
  • morti → mortiĝi = stať sa mŕtvym (nedobrovoľne)

    • Mia onklo ne mortis per natura morto, sed li tamen ne mortigis sin mem kaj ankaŭ estis mortigita de neniu; unu tagon, promenante apud la reloj de fervojo, li falis sub la radojn de veturanta vagonaro kaj mortiĝis. - Môj stráko nezomrel prirodzenou smrťou, ale nezabil sa a nikto ho nezabil; jedného dňa sa prechádzal popri koľajniciach, spadol pod kolesá idúceho vlaku a zabil sa.

      Už jednoduché morti vyjadruje prechod (zo života do smrti). Tu -IĜ vyjadruje, že smrť nastala nedobrovoľne, náhodne.

Sloveso s -IĜ môžeme vytvoriť aj z tranzitívneho slovesa. V takomto slovese s príponou -IĜ prípona nevyjadruje prechod. Prípona -IĜ tam slúži len na to, aby sa sloveso stalo netranzitívnym, aby sa zmenili úlohy vo vete:

  • malfermi → malfermiĝi = stať sa otvoreným, byť otvorený (sám od seba)
    • La knabo malfermis la pordon. - Chlapec otvoril dvere.
    • La pordo brue malfermiĝis. - Dvere sa hlučne otvorili.
  • turni → turniĝi = byť obrátený, byť obracaný (sám od seba)
    • La knabo turnis sian kapon. - Chlapec otočil hlavu.
    • La tero turniĝas ĉirkaŭ sia akso. - Zem sa krúti okolo svojej osi.
  • ruli → ruliĝi = pohybovať sa váľaním, byť váľaný (sám od seba)
    • Kiu rulas ŝtonon, al tiu ĝi revenos. - Kto váľa kameň, k tomu sa vráti.
    • Ili rulis sian ĉaron. - Váľali svoj voz.
    • La vinberoj elpremite ruliĝadis sur la teron. - Hroznové bobule sa po vytlačení skotúľali na zem.
    • La veturilo ruliĝis tre rapide. - Dopravný prostriedok sa rútil veľmi rýchlo.

Sloveso s príponou -IĜ vytvorené z tranzitívneho slovesa sa často podobá na sloveso v trpnom rode. Rozdiel je v tom, že sloveso s príponou -IĜ vyjadruje, že čin sa deje viac-menej sám od seba alebo sa nezaujímame o činiteľa tohto deja: Li estis naskita en Januaro. Normálna veta v trpnom rode. Všímame si najmä čin, ktorý sa splnil s nejakým výsledkom (pre tvar -IT). Li naskiĝis en Januaro. Stal sa narodeným. Viac pozornosti sa venuje narodenému, dieťaťu, než rodičke, matke.

Môžeme urobiť sloveso s príponou -IĜ z koreňa, ktoré je obyčajne podstatným menom. Takéto sloveso s -IĜ môže znamenať, že podmet sa stáva práve tým, čo vyjadruje koreň alebo že sa stáva podobným koreňu alebo že sa mu deje niečo, čo je charakterizované koreňom:

  • edzino → edziniĝi = stať sa niečou manželkou
    • Ŝi edziniĝis kun sia kuzo. - Vydala sa za svojho bratanca.
  • pinto → pinta → pintiĝi = stať sa špicatým, mať (ostrý) špic
    • Malgraŭ liaj penoj la krajono ne pintiĝis. - Napriek jeho snahám sa ceruzka nenaostrila.
  • flamo → flami → flamiĝi = začať horieť
    • Ligno fendita facile flamiĝas. - Naštiepané drevo sa ľahko zapáli.

Sloveso s -IĜ môžeme urobiť aj z vety s predložkou. Presný význam závisí od predložky. Ak je to napríklad predložka miesta alebo pohybu, prípona -IĜ znamená "pohybovať sa, ísť, presunúť sa":

  • en domo → endomiĝi = prísť do domu
    • Kiam la fulmotondro komenciĝis, ni tuj endomiĝis. - Keď sa začala búrka, hneď sme šli domov.
  • sen vesto → senvestiĝi = stať sa nahým, vyzliecť si šaty
    • Senhonte mi senvestiĝis antaŭ ili. - Bez hanby som sa pred nimi vyzliekol.

Sloveso s -IˇG môžeme vytvoriť aj zo slovíčka alebo z afixu:

  • al → aliĝi = pridať sa, stať sa členom, prihlásiť sa za člena, oznámiť svoju účasť
    • Al lia antaŭa embaraso aliĝis nun iom da konfuzo. Ĉu vi jam aliĝis al la kongreso? - K jeho predchádzajúcim rozpakom sa pridalo trochu zmätku. Už si sa prihlásil na kongres?
  • sen → seniĝi = byť pozbavený niečoho, oslobodiť sa od niečoho
    • Mi ne plu eltenas ilin, ni devas seniĝi je ili. - Už ich nedokážem zniesť, musíme sa ich zbaviť.

Prípona -IĜ sa zvyčajne vyskytuje so slovesnou koncovkou, ale môže mať aj koncovku -O, -A alebo -E. Takéto formy vyjadrujú rovnaký činný význam ako slovesná forma: akriĝo = "čin ostrenia", akriĝa = "vzťahujúci sa na čin ostrenia, ostriaci", sidiĝo = "čin sadania", sidiĝe = "vo vzťahu k činu sadania, sadajúc si", edziĝo = "čin oženenia", edziĝa = "vzťahujúci sa na čin oženenia", unuiĝo = "čin zjednotenia".

Niekedy slovo s -IĜ a koncovkou -O môže vyjadriť výsledok prechodového činu: Unuiĝo Franca por Esperanto (názov asociácie). Dio nomis la sekaĵon Tero, kaj la kolektiĝojn de la akvo Li nomis Maroj.

Prípona -IĜ sa používa aj ako obyčajný koreň: iĝi = stať sa.

IL

IL- = "nástroj, zariadenie, prostriedok"

  • segi → segilo = nástroj na pílenie
  • fosi → fosilo = nástroj na kopanie
  • kudri → kudrilo = špicatý malý nástroj na šitie
  • tondi → tondilo = nástroj na strihanie (ktorý sa skladá z dvoch čepieľ)
  • ŝlosi → ŝlosilo = nástroj, ktorý otáčame v zámke, aby sme zamkli alebo odomkli
  • manĝi → manĝilo = nástroj na jedenie (tanier, lyžica, nôž, vidlička, palička, pohár alebo podobne)
  • sonori → sonorilo = nástroj, ktorý zvoní (používateľ zvončeka sa neozýva ako zvon, ale zvoní)
  • presi → presilo = stroj na tlačenie kníh, časopisov, atď.
  • komputi → komputilo = (elektronické) zariadenie na spracovanie informácií a veľmi rýchle výpočty
  • aboni → abonilo = papier, ktorým sa dá niečo predplatiť
  • aliĝi → aliĝilo = papier, ktorým sa dá na niečo prihlásiť (napríklad kongres)
  • kuraci → kuracilo = čokoľvek, čo slúží na liečbu (napríklad liek)
  • ilo = nástroj, prostriedok; ilaro = zbierka pracovných nástrojov

Prípona -IL má veľmi všeobecný význam. Na presnejšie vyjadrenie môžeme urobiť zloženiny z iných koreňov, napríklad: presmaŝino, transportaparato, vendaŭtomato. Ale často je vhodný jednoduchý tvar -IL.

V niektorých nemnohých slovách s -IL sa intuitívne chápe činný prvok. To, čo stojí predpríponou -IL, samo osebe nevyjadruje čin, ale napríklad výsledok činu: fajro → fajrilo = nástroj na založenie ohňa (nie "nástroj pre oheň")

IN

Prípona -IN = "pohlavie, ktoré rodí". Príponu -IN môžeme použiť nielen pri niečo, čo môže mať pohlavie, a síce človek alebo zviera. Prípona -IN pridáva ženský význam (a odníma prípadný mužský význam).

Najčastejšie pridávame príponu -IN k slovu, ktoré má mužský význam. Toto slovo potom má namiesto toho ženský význam:

  • patro → patrino = žena, ktorá porodila dieťa
  • viro → virino = dospelý človek ženského pohlavia
  • knabo → knabino = mladý človek ženského pohlavia
  • avo → avino = matka otca alebo matky
  • reĝo → reĝino = žena, ktorá vládne rovnako ako kráľ, manželka kráľa

Môžeme pridať príponu -IN aj k slovu, ktoré je pohlavne neutrálne, ale to sa deje menej často. Pohlavne neutrálne slovo vtedy má ženský význam:

  • homo → homino = človek ženského pohlavia
  • aŭtoro → aŭtorino = autorka
  • pasaĝero → pasaĝerino = cestujúca
  • besto → bestino = samička
  • mortinto → mortintino = zosnulá žena

Pri neutrálnom slove môžeme vyjadriť mužské pohlavie koreňom VIR, ktoré sa používa ako predpona alebo prídavné meno .

Existuje niekoľko slov, ktoré sú sami osebe ženské: damo, nimfo, matrono, putino (nezložené!) a iné. K takémuto slovu nepridávame -IN.

Prípona -IN sa používa aj ako obyčajný koreň: ino = zviera (alebo človek) ženského pohlavia; investaĵo = oblečenie pre ženu.

IND

IND = "zaslúži si alebo oplatí sa byť urobené". Príponu -IND môžeme použiť len pri tranzitívnych slovesách:

  • ami → aminda = taký, že si zaslúži byť milovaný
  • vidi → vidinda = taký pekný alebo dobrý, že sa oplatí ho vidieť
  • miri → mirinda = taký výnimočný, že sa z neho divia
  • bedaŭri → bedaŭrinde = tak (zle), že si to zaslúži poľutovanie
  • inda = záslužný, hodnotný

ING

Prípona -ING = "držiak, do ktorého (čiastočne) niečo vkladáme". To, čo stojí pred -ING, je obyčajne to, čo čiastočne vkladáme do držiaka:

  • glavo → glavingo = trubičkovitý predmet, do ktorej sa vkladá ostrie meča
  • cigaro → cigaringo = trubička, v ktorej sa drží cigara, aby sa fajčila
  • ŝraŭbo → ŝraŭbingo = prsteň, do ktorého skrutkujeme skrutku
  • ovo → ovingo = vázička, do ktorej kladieme vajce, aby sme ho jedli
  • ingo = držiak (najmä na meč), ktorý čiastočne zakrýva to, čo drží; eningigi = vložiť do držiaka

ISM

Prípona -ISM = "doktrína, hnutie, systém, spôsob konania" a podobne. Niekedy slovo s -ISM vyjadruje aj príklad špeciálneho konania. Význam -ISM je veľmi rôznorodý a veľmi závisí od toho, za čím stojí.

  • Stalino → Stalinismo = Stalinove politické myšlienky
  • Kristano → Kristanismo = náboženstvo kresťanov, Kristovo náboženstvo
  • kolonio → koloniismo = vykorisťovanie kolónií zo strany silného štátu
  • kapitalo → kapitalismo = ekonomický systém súkromného vlastníctva kapitálu
  • alkoholo → alkoholismo = chorá závislosť na alkohole
  • diletanto → diletantismo = amatérska a nekvalitná činnosť
  • patrioto → patriotismo = láska a oddanosť vlasti
  • la Angla lingvo → Anglismo = zvláštnosť anglického jazyka

IST

IST = "človek, ktorý sa často niečím zaoberá (možno profesionálne). To, čo stojí pred -IST, je vždy to, čím sa človek zaoberá.

Je častým nepochopením, že -IST sa rovná "profesionál", ale jeho pravý význam je širší:

  • verki → verkisto = človek, ktorý často píše diela
  • kuraci → kuracisto = človek, ktorý profesionálne lieči
  • arto → artisto = človek, ktorý praktikuje umenie
  • biciklo → biciklisto = človek, ktorý sa často bicykluje
  • ŝteli → ŝtelisto = človek, ktorý často kradne
  • Esperanto → Esperantisto = človek, ktorý ovláda a používa esperanto

Podľa potreby je možné vytvoriť presnejšie slová. Namiesto všebecného fiŝisto môžeme hovoriť o fiŝkaptisto, ktorý loví ryby (= fiŝkaptas), o fiŝbredisto, ktorý chová ryby a o fiŝvendisto, ktorý predáva ryby.

Pre slovo s -IST často existuje podobné slovo s -ISM. Vzťahy medzidvomi formami týchto párov slov môžu byť veľmi rozdielne: alkoholisto = človek závislý na alkohole, postihnutý alkoholizmom; alkoholismo = chorá závislosť na alkohole; kapitalisto = človek, ktorý vlastní veľký kapitál; kapitalismo = ekonomický systém súkromného vlastnenia kapitálu. Existuje veľmi veľa slov, ktoré sa končia na "ist" alebo "ism" a vyjadrujú rôzne izmy a isti, ale nie sú zložené, napríklad: turisto — turismo, faŝisto — faŝismo, ekzistencialisto — ekzistencialismo.

Prípona -IST často znamená "podporovateľ príslušného izmu". Vtedy IST = ISM-AN: oportunisto = prívrženec oportunizmu, niekto, kto koná podľa oportunizmu; komunisto = prívrženec komunizmu, podporovateľ komunizmu. Ale IST sa nie vždy rovná ISM-AN. Napríklad kapitalisto sa nerovná kapitalismano.

Poznámka: AN a IST sú v niektorých prípadoch veľmi blízke. Vtedy ich môžeme vybrať podľa ľubovôle. Obyčajne používame to, čo vytvára najmedzinárodnejšiu formu. Normálne napríklad hovoríme o eKristo, Kristano a Kristanismo. Formy Krististo a Kristismo sa nikdy nevyskytujú. Boli by rovnako logické, ale menej medzinárodné. Porovnajte s Budho, Budhisto a Budhismo, kde sa preferuje pravý opak, a to tiež pred medzinárodný charakter. Popri Budhisto sa však používa aj Budhano, je to rovnako logické, ale nehovoríme o Budhanismo. (Niektorí namiesto toho používajú Budao, Budaisto a Budaismo.)

Rozhodne nehovorme kirurgisto, astronomisto, ekologisto atď. Ale v mnohých prípadoch môžeme príponou -IST vytvoriť paralelné slovo pre takého človeka, ak existuje osobitné slovo pre to, čím sa zaoberá:

  • kirurgio → kirurgiisto = chirurg
  • diplomatio → diplomatiisto = diplomat
  • gimnastiko → gimnastikisto = gymnasta

NJ

Príponou -NJ tvoríme zdrobnelé mená žien. Pred príponou -NJ používame skrátenú formu mena. Obyčajne zachovávame 1 až 5 písmen:

  • Mario → Manjo aŭ Marinjo - Mario → Maruška alebo Marika
  • Klaro → Klanjo - Klaro → Klárika
  • Sofio → Sonjo aŭ Sofinjo - Sofio → Soňa alebo Sofinka
  • Patrino → Panjo - Matka → Mamička
  • Onklino → Onjo - Teta → Tetuška
  • Fratino → Franjo - Sestra → Sestrička

Používajúc -NJ obyčajne odstraňujeme prípadnú príponu -IN. Niekedy však môžeme zachovať samohlásku s -IN, ak to pomôže vytvoriť lepšie znejúcu formu: kuzino → Kuzinjo, knabino → Knabinjo. Možno by sme mohli používať aj nadbytočnú príponu -IN, ak to napomôže zvukomalebnosti: Klaro → Klarino → Klarinjo.

OBL

Prípona -OBL = "násobenie". Prípona -OBL je použiteľná len pri číslovkách a slovách s podobným významom. To, čo stojí pred -OBL, vždy vyjadruje, nakoľko sa násobí:

  • du → duobla = vynásobený dvomi
  • du → duoble = vynásobené dvomi
  • du → duoblo = dvojnásobné množstvo
  • dek → dekobla = vynásobený desiatimi
  • dek → dekoble = vynásobené desiatimi
  • dek → dekoblo = desaťnásobné množstvo
  • cent dek du → cent-dek-du-obla = vynásobený 112
  • cent dek du → cent-dek-du-oble = vynásobené 112
  • cent dek du → cent-dek-du-oblo = 112-násobné množstvo

Slovo s -OBL a koncovkou -A môže tiež znamenať, že niečo sa skladá z toľkých častí:

  • duobla vesto = odev, ktorý sa skladá z dvoch vrstiev oblečenia
  • duobla fadeno = dve vedľa seba položené nite, ktoré sa používajú ako jedna

Pred -OBL vždy píseme počet. Pre zrozumiteľnosť môžeme použiť aj pomlčky. Tie máme dávať tam, kde sú medzery v pôvodnom počte: dek du → dekduoblo alebo dek-duoblo; dudek → dudekoblo; du mil dudek → dumildudekoble alebo radšej du-mil-dudekoble. Tie isté pravidlá písania platia pre prípony ON a OP.

ON

Prípona -ON = "delenie". Prípona -ON je použiteľná len pri číslovkách a slovách s podobným významom. To, čo stojí pred -ON, vždy vyjadruje koľkým to delíme:

  • du → duono = jedna z dvoch rovnako veľkých častí celku, ½
  • du → duona = veľký ako polovica, je polovicou (niečoho)
  • du → duone = vo veľkosti ako polovica, súc polovicou (niečoho)
  • dek → dekono = jedna z desiatich rovnako veľkých častí celku, 1/10
  • dek → dekona = veľký ako desatina, je desatinou (niečoho)
  • dek → dekone = vo veľkosti ako desatina, súc desatinou (niečoho)

Pre slová s -ON používame rovnaké pravidlá písania ako pre OBL.

Niekedy si mýlime -ON s koreňom PART-. Nemôžeme napríklad povedať landono pre landparto = "časť krajiny". Prípona -ON nevyjadruje časť toho, čo stojí pred ňou, ale časť niečoho iného. Triono nie je časť tri, ale len jedna z rovnako veľkých častí niečoho iného.

OP

Prípona -OP = "skupina s istým počtom členov". Prípona -OP je použiteľná len pri číslovkách a slovách s podobným významom. To, čo stojí pred -OP, vždy vyjadruje, koľko členov je v skupine.

  • unu → unuopo = jedna jediná záležitosť alebo človek
  • unu → unuopa = sám, videný zvlášť
  • unu → unuope = každý za seba samého
  • du → duopo = skupina dvoch, pár
  • du → duopa = skladajúci sa z dvoch členov
  • du → duope = v skupine s dvomi členmi, v skupinách po dvoch
  • dek → dekopo = skupina desiatich
  • dek → dekopa = skladajúci sa z desiatich členov
  • dek → dekope = v skupine s desiatimi členmi, v skupinách po desiatich

Pre slová s -OP používame rovnaké pravidlá písania ako pre OBL.

Pred koncovkou -O sa dá prípona -OP vynechať, lebo jednoduchá forma -O má pri číslovkách medzi iným význam kolektívu:

  • duo = dvojica alebo číslo dva
  • trio = trojica alebo číslo tri
  • deko = desiatka alebo číslo desať

UJ

Prípona -UJ = "niečo, čo je určené na to, aby obsahovalo niečo určité". Prípona -UJ má prakticky tri rôzne významy: "nádoba", "rastlina" a "krajina". To, čo stojí pred -UJ, vždy vyjadruje to, čo je (alebo sa deje) v danej veci.

Prípona -UJ môže vyjadriť osobitú nádobu, vázu, škatuľu, atď., ktorá slúži na to, aby niečo obsahovala alebo v ktorej konáme nejaký čin:

  • salo → salujo = nádobka, v ktorej máme soľ, aby sa používala pri jedálenskom stole
  • cigaro → cigarujo = škatuľka na cigary
  • abelo → abelujo = umelý príbytok pre včely (prirodzený príbytok včiel môže byť abelejo, ale toto slovo znamená tiež "miesto, kde včelár drží úle")
  • mono → monujo = vrecko (alebo podobný sáčok), kde sa nosia peniaze
  • bani → banujo = vaňa alebo niečo podobné, v ktorom sa kúpeme alebo kúpeme niekoho iného
  • trinki → trinkujo = veľká dlhá nádoba (koryto), z ktorej pijú zvieratá

Pre presnosť môžeme urobiť zloženiny s inými koreňmi, napríklad: teskatolo, tekruĉo, tetaso, cigarskatolo, cigaredpaketo, konservoskatolo.

Všimnite si, že to, čo stojí pred -UJ, vždy povinne vyjadruje obsah, kým to, čo stojí pred SKATOL-, VAZ-, atď. môže vyjadriť buď obsah, materiál alebo niečo iné, napríklad: ladskatolo = "škatuľa z plechu", lignositelo = "vedro z dreva". Ale ladujo musí byť "nádoba na plech" a lignujo je určite "nádoba na drevo".

Pri názve ovocia, bobule alebo kvetu -UJ môže vyjadriť rastlinu, obyčajne strom alebo krík, ktorý dáva takéto ovocie, bobule alebo kvet:

  • pomo → pomujo = jabloň
  • vinbero → vinberujo = vínny ker
  • rozo → rozujo = ruža

Môžeme tiež povedať pomarbo, vinberarbusto atď.

Pri mene člena národa -UJ vždy znamená "krajina toho národa":

  • Franco → Francujo = krajina Francúzov
  • Ĉino → Ĉinujo = krajina Číňanov
  • Somalo → Somalujo = krajina Somálčanov

Niekedy tvoríme krajinské alebo regionálne slovo s -UJ z iného slova:

  • patro → patrujo = vlasť, domovina, krajina pôvodu
  • Esperanto → Esperantujo = esperantská krajina, (imaginárna) krajina esperantistov, esperantský svet (kongresy atď.)

Pri názve štátov používame ako alternatívy k prípone -UJ aj koreň LAND- ako príponu a neoficiálnu príponu -I. Najviac štátov má však nezložený názov, napríklad Usono, Birmo, Liĥtenŝtejno, Islando (nevytvorené pomocou koreňa LAND-!) a iné. V takýchto prípadoch používame príponu - AN, aby sme vytvorili pomenovanie obyvateľov týchto štátov: Usonano, Birmano atď.

Prípona -UJ sa používa aj ako obyčajný koreň: ujo = váza, škatuľa, nádoba; enujigi = vložiť do vázy, a podobne. V takýchto prípadoch prípona -UJ nikdy nemá význam štátu alebo rastliny.

UL

UL = "človek s nejakou charakteristikou". To, čo stojí pred -UL, vždy vyjadruje to, čo charakterizuje človeka.

  • juna → junulo = človek charakterizovaný mladosťou
  • dika → dikulo = človek osobitne tučný
  • fremda → fremdulo = človek z cudzej krajiny, regiónu, mesta, atď.
  • sankta → sanktulo = človek osobitne svätý
  • blanka → blankulo = človek z takzvanej bielej rasy
  • timi → timulo = človek, ktorý sa často bojí, bojko
  • ĝibo → ĝibulo = človek s charakteristickým hrbom
  • miliono → milionulo = človek, ktorý vlastní milión(y) dolárov, eur, jenov...
  • sen kuraĝo → senkuraĝulo = človek, ktorému chýba odvaha
  • antaŭ → antaŭulo = človek, ktorý existoval alebo pôsobil predtým
  • alia → aliulo = iný človek

Príponu -UL pravidelne používame aj pri niektorých názvoch živočíšnych druhov, hoci nejde o ľudí:

  • mamo → mamuloj = druh zvierat, ktoré dojčia svoje potomstvo
  • branko → brankuloj = také zvieratá, ktoré dýchajú žiabrami

Občas používame -UL metaforicky pre rôzne záležitosti, aj neživé, ktoré chceme predstaviť takmer ako ľudí:

  • nubojn skrapas → nubskrapulo = veľmi vysoký dom, ktorý by chcel driapať oblaky
  • tri mastoj → trimastulo = loď s tromi sťažňami

Pri slovách, ktoré sami osebe vyjadrujú nejakú osobu, nepoužívajme zbytočne -UL. Dávajme si pozor najmä na príčastia s koncovkou -O. Takéto príčastie vždy vyjadruje osobu a pridanie -UL by bolo chybou. Nehovorte parolantulo, kurintulo, konatulo, ale jednoducho parolanto, kurinto, konato. Ak však pridávame -UL k príčastiu s koncovkou -O alebo inému osobnému slovu, vtedy vytvárame slovo so špeciálnym významom. Virulo sa nerovná viro, ale znamená "človek charakterizovaný mužnosťou" = vireculo. Konatulo je v podstate "človek charakterizovaný známosťou" = famulo, kým konato je jednoducho "človek, ktorého niekto pozná".

Prípona -UL sa používa aj ako obyčajný koreň: ulo = človek bez nejakej špeciálnej charakteristiky

UM

Prípona -UM nemá definovaný význam. Vytvárame ním slová, ktoré majú nejaký vzťah k tomu, čo stojí pred -UM. Každé slovo s -UM sa musíme naučiť zvlášť. Existuje však niekoľko skupín slov s -UM, ktoré majú podobné významy.

Veľa slovo s -UM znamená "konať určitým spôsobom pomocou toho, čo stojí pred -UM":

  • folio → foliumi = obracať listy
  • palpebro → palpebrumi = rýchlo zatvoriť a otvoriť očné viečka
  • brako → brakumi = objať

Niektoré slová s -UM znamenajú "poskytnúť určitým spôsobom pomocou toho, čo stojí pred -UM":

  • aero → aerumi = vybrať na vzduch, vpustiť vzduch na osvieženie
  • sukero → sukerumi = posypať cukrom

Skupina slovies s -UM vyjadruje spôsob popravy, usmrtenia:

  • kruco → krucumi = priklincovať alebo priviazať na kríž na usmrtenie
  • pendi → pendumi = obesiť šnúrou okolo krku na usmrtenie

Niektoré slová s -UM sú názvom časti odevu alebo niečoho podobného. To, čo stojí pred -UM, vyjadruje časť tela, pri ktorej sa daná vec nachádza:

  • kolo → kolumo = časť odevu, ktorá obklopuje krk, golier
  • nazo → nazumo = druh okuliarov, ktoré sa upevňujú špičkou na nos

Prípona -UM sa používa v matematike na pomenovanie číselných systémov. Príponu -UM dávame po čísle, ktoré vyjadruje, koľko číslic používa systém:

  • du → duuma nombrosistemo = systém s dvomi číslicami, binárny systém
  • dek → dekuma nombrosistemo = systém s desiatimi číslicami, decimálny alebo desiatkový systém

Niekoľko iných slov s -UM:

  • malvarma → malvarmumi = ochorieť na kašeľ, kýchanie, atď. (pravdepodobne pre chlad)
  • plena → plenumi = urobiť v plnej miere (úlohu, povinnosť a podobne)
  • gusti → gustumi = cítiť chuť, ochutnať
  • loto → lotumi = (roz)dať/odmeniť podľa rozhodnutia na základe žrebovania
  • komuna → komunumo = administratívny okres okolo mesta, spoločnosti alebo spolupracujúcej, spolubývajúcej organizácie, atď.
  • dekstra → dekstruma = taký, že sa krúti alebo pohybuje doprava (v smere hodinových ručičiek)
  • proksima → proksimume = nie presne, približne
  • umo = záležitosť, ktorej pomenovanie si v danej chvíli nepamätáme, záležitosť zvláštna alebo neopísateľná

Ak chceme vytvoriť nové slovo s -UM, musíme byť veľmi opatrní, lebo iní ho možno nepochopia. Slovo s -UM, ktoré patrí do nejakej z predchádzajúcich skupín, sa ľahšie prijme, kým slovo s -UM, ktoré sa nepodobá na už existujúce slovo s -UM, je ťažšie prijateľné. Často však tvoríme príležitostné slovo s -UM, ktoré chápeme vďaka kontextu a potom sa to slovo stráca.

Nahor